श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् | Shri Gopal Sahasranama Stotram in Hindi Lyrics PDF

श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् के लाभ

 भगवान् श्री कृष्णा की साधना में श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् को बेहद प्रभावशाली माना जाता है। धर्म शास्त्रों के अनुसार श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् का पाठ करने से मनुष्य की सभी मनोकामना पूर्ण होती है। 

श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् का पाठ कैसे करे

हिन्दू धरम शास्त्रों के अनुसार सुबह जल्दी स्नान करके भगवान् श्री कृष्णा की तस्वीर या मूर्ति के सामने श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् का पाठ करे. सर्व प्रथम भगवान् श्री कृष्णा का आवाहन करें और भगवान् श्री कृष्णा को सर्व प्रथम आसन अर्पित करें, तत्पश्चात पैर धोने के लिए जल समर्पित करें  आचमन अर्पित करें ,स्नान हेतु जल समर्पित करें ,तिलक करें , धुप -दीप दिखाएं  ,प्रसाद अर्पित करें, आचमन हेतु जल अर्पित करें, तत्पश्चात नमस्कार करें। तत्पश्चात श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् का पाठ करे 

श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् हिंदी में अनुवाद सहित

Shri Gopal Sahasranama Stotram in Hindi Lyrics

अथ ध्यानम

कस्तूरीतिलकं ललाटपटले वक्ष:स्थले कौस्तुभं
नासाग्रे वरमौत्तिकं करतले वेणुं करे कंकणम ।
सर्वाड़्गे हरिचन्दनं सुललितं कण्ठे च मुक्तावलि –
र्गोपस्रीपरिवेष्टितो विजयते गोपालचूडामणि: ।।1।।

फुल्लेन्दीवरकान्तिमिन्दुवदनं बर्हावतंसप्रियं
श्रीवत्साड़्कमुदारकौस्तुभधरं पीताम्बरं सुन्दरम ।
गोपीनां नयनोत्पलार्चिततनुं गोगोपसंघावृतं
गोविन्दं कलवेणुवादनपरं दिव्याड़्गभूषं भजे ।।2।।

इति ध्यानम
ऊँ क्लीं देव: कामदेव: कामबीजशिरोमणि: ।
श्रीगोपालको महीपाल: सर्वव्र्दान्तपरग: ।।1।।

धरणीपालको धन्य: पुण्डरीक: सनातन: ।
गोपतिर्भूपति: शास्ता प्रहर्ता विश्वतोमुख: ।।2।।

आदिकर्ता महाकर्ता महाकाल: प्रतापवान ।
जगज्जीवो जगद्धाता जगद्भर्ता जगद्वसु: ।।3।।

मत्स्यो भीम: कुहूभर्ता हर्ता वाराहमूर्तिमान ।
नारायणो ह्रषीकेशो गोविन्दो गरुडध्वज: ।।4।।

गोकुलेन्द्रो महाचन्द्र: शर्वरीप्रियकारक: ।
कमलामुखलोलाक्ष: पुण्डरीक शुभावह: ।।5।।

दुर्वासा: कपीलो भौम: सिन्धुसागरसड़्गम: ।
गोविन्दो गोपतिर्गोत्र: कालिन्दीप्रेमपूरक: ।।6।।

गोपस्वामी गोकुलेन्द्रो गोवर्धनवरप्रद: ।
नन्दादिगोकुलत्राता दाता दारिद्रयभंजन: ।।7।।

सर्वमंगलदाता च सर्वकामप्रदायक: ।
आदिकर्ता महीभर्ता सर्वसागरसिन्धुज: ।।8।।

गजगामी गजोद्धारी कामी कामकलानिधि: ।
कलंकरहितश्चन्द्रो बिम्बास्यो बिम्बसत्तम: ।।9।।

मालाकार: कृपाकार: कोकिलास्वरभूषण: ।
रामो नीलाम्बरो देवो हली दुर्दममर्दन: ।।10।।

सहस्राक्षपुरीभेत्ता महामारीविनाशन: ।
शिव: शिवतमो भेत्ता बलारातिप्रपूजक: ।।11।।

कुमारीवरदायी च वरेण्यो मीनकेतन: ।
नरो नारायणो धीरो राधापतिरुदारधी: ।।12।।

श्रीपति: श्रीनिधि: श्रीमान मापति: प्रतिराजहा ।
वृन्दापति: कुलग्रामी धामी ब्रह्मसनातन: ।।13।।

रेवतीरमणो रामाश्चंचलश्चारुलोचन: ।
रामायणशरीरोsयं रामी राम: श्रिय:पति: ।।14।।

शर्वर: शर्वरी शर्व: सर्वत्रशुभदायक: ।
राधाराधायितो राधी राधाचित्तप्रमोदक: ।।15।।

राधारतिसुखोपेतो राधामोहनतत्पर: ।
राधावशीकरो राधाह्रदयांभोजषट्पद: ।।16।।

राधालिंगनसंमोहो राधानर्तनकौतुक: ।
राधासंजातसम्प्रीती राधाकामफलप्रद: ।।17।।

वृन्दापति: कोशनिधिर्लोकशोकविनाशक: ।
चन्द्रापतिश्चन्द्रपतिश्चण्डकोदण्दभंजन: ।।18।।

रामो दाशरथी रामो भृगुवंशसमुदभव: ।
आत्मारामो जितक्रोधो मोहो मोहान्धभंजन ।।19।।

वृषभानुर्भवो भाव: काश्यपि: करुणानिधि: ।
कोलाहलो हली हाली हेली हलधरप्रिय: ।।20।।

राधामुखाब्जमार्तण्डो भास्करो विरजो विधु: ।
विधिर्विधाता वरुणो वारुणो वारुणीप्रिय: ।।21।।

रोहिणीह्रदयानन्दी वसुदेवात्मजो बलि: ।
नीलाम्बरो रौहिणेयो जरासन्धवधोsमल: ।।22।।

नागो नवाम्भोविरुदो वीरहा वरदो बली ।
गोपथो विजयी विद्वान शिपिविष्ट: सनातन: ।।23।।

पर्शुरामवचोग्राही वरग्राही श्रृगालहा ।
दमघोषोपदेष्टा च रथग्राही सुदर्शन: ।।24।।

वीरपत्नीयशस्राता जराव्याधिविघातक: ।
द्वारकावासतत्त्वज्ञो हुताशनवरप्रद: ।।25।।
यमुनावेगसंहारी नीलाम्बरधर: प्रभु: ।
विभु: शरासनो धन्वी गणेशो गणनायक: ।।26।।

लक्ष्मणो लक्षणो लक्ष्यो रक्षोवंशविनशन: ।
वामनो वामनीभूतो बलिजिद्विक्रमत्रय: ।।27।।

यशोदानन्दन: कर्ता यमलार्जुनमुक्तिद:
उलूखली महामानी दामबद्धाह्वयी शमी ।।28।।

भक्तानुकारी भगवान केशवोsचलधारक: ।
केशिहा मधुहा मोही वृषासुरविघातक: ।।29।।

अघासुरविनाशी च पूतनामोक्षदायक: ।
कुब्जाविनोदी भगवान कंसमृत्युर्महामखी ।।30।।

अश्वमेधो वाजपेयो गोमेधो नरमेधवान ।
कन्दर्पकोटिलावण्यश्चन्द्रकोटिसुशीतल: ।।31।।

रविकोटिप्रतीकाशो वायुकोटिमहाबल: ।
ब्रह्मा ब्रह्माण्डकर्ता च कमलावांछितप्रद: ।।32।।

कमली कमलाक्षश्च कमलामुखलोलुप: ।
कमलाव्रतधारी च कमलाभ: पुरन्दर: ।।33।।

सौभाग्याधिकचित्तोsयं महामायी महोत्कट: ।
तारकारि: सुरत्राता मारीचक्षोभकारक: ।।34।।

विश्वामित्रप्रियो दान्तो रामो राजीवलोचन: ।
लंकाधिपकुलध्वंसी विभिषणवरप्रद: ।।35।।

सीतानन्दकरो रामो वीरो वारिधिबन्धन: ।
खरदूषणसंहारी साकेतपुरवासन: ।।36।।

चन्द्रावलीपति: कूल: केशी कंसवधोsमर: ।
माधवी मधुहा माध्वी माध्वीको माधवो मधु: ।।37।।

मुंजाटवीगाहमानो धेनुकारिर्धरात्मज: ।
वंशी वटबिहारी च गोवर्धनवनाश्रय: ।।38।।

तथा तालवनोद्देशी भाण्डीरवनशंखहा ।
तृणावर्तकथाकारी वृषभनुसुतापति: ।।39।।

राधाप्राणसमो राधावदनाब्जमधुव्रत: ।
गोपीरंजनदैवज्ञो लीलाकमलपूजित: ।।40।।

क्रीडाकमलसन्दोहो गोपिकाप्रीतिरंजन: ।
रंजको रंजनो रड़्गो रड़्गी रंगमहीरुह ।।41।।

काम: कामारिभक्तोsयं पुराणपुरुष: कवि: ।
नारदो देवलो भीमो बालो बालमुखाम्बुज: ।।42।।

अम्बुजो ब्रह्मसाक्षी च योगीदत्तवरो मुनि: ।
ऋषभ: पर्वतो ग्रामो नदीपवनवल्लभ: ।।43।।

पद्मनाभ: सुरज्येष्ठो ब्रह्मा रुद्रोsहिभूषित: ।
गणानां त्राणकर्ता च गणेशो ग्रहिलो ग्रही ।।44।।

गणाश्रयो गणाध्यक्ष: क्रोडीकृतजगत्रय: ।
यादवेन्द्रो द्वारकेन्द्रो मथुरावल्लभो धुरी ।।45।।

भ्रमर: कुन्तली कुन्तीसुतरक्षी महामखी ।
यमुनावरदाता च कश्यपस्य वरप्रद: ।।46।।

शड़्खचूडवधोद्दामो गोपीरक्षणतत्पर: ।
पांचजन्यकरो रामी त्रिरामी वनजो जय: ।।47।।

फाल्गुन: फाल्गुनसखो विराधवधकारक: ।
रुक्मिणीप्राणनाथश्च सत्यभामाप्रियंकर: ।।48।।

कल्पवृक्षो महावृक्षो दानवृक्षो महाफल: ।
अंकुशो भूसुरो भामो भामको भ्रामको हरि: ।।49।।

सरल: शाश्वत: वीरो यदुवंशी शिवात्मक: ।
प्रद्युम्नबलकर्ता च प्रहर्ता दैत्यहा प्रभु: ।।50।।

महाधनो महावीरो वनमालाविभूषण: ।
तुलसीदामशोभाढयो जालन्धरविनाशन: ।।51।।

शूर: सूर्यो मृकण्डश्च भास्करो विश्वपूजित: ।
रविस्तमोहा वह्निश्च वाडवो वडवानल: ।।52।।

दैत्यदर्पविनाशी च गरुड़ो गरुडाग्रज: ।
गोपीनाथो महीनाथो वृन्दानाथोsवरोधक: ।।53।।

प्रपंची पंचरूपश्च लतागुल्मश्च गोपति: ।
गंगा च यमुनारूपो गोदा वेत्रवती तथा ।।54।।

कावेरी नर्मदा तापी गण्दकी सरयूस्तथा ।
राजसस्तामस: सत्त्वी सर्वांगी सर्वलोचन: ।।55।।

सुधामयोsमृतमयो योगिनीवल्लभ: शिव: ।
बुद्धो बुद्धिमतां श्रेष्ठोविष्णुर्जिष्णु: शचीपति: ।।56।।

वंशी वंशधरो लोको विलोको मोहनाशन: ।
रवरावो रवो रावो बालो बालबलाहक: ।।57।।

शिवो रुद्रो नलो नीलो लांगुली लांगुलाश्रय: ।
पारद: पावनो हंसो हंसारूढ़ो जगत्पति: ।।58।।

मोहिनीमोहनो मायी महामायो महामखी ।
वृषो वृषाकपि: काल: कालीदमनकारक: ।।59।।

कुब्जभाग्यप्रदो वीरो रजकक्षयकारक: ।
कोमलो वारुणो राज जलदो जलधारक: ।।60।।

हारक: सर्वपापघ्न: परमेष्ठी पितामह: ।
खड्गधारी कृपाकारी राधारमणसुन्दर: ।।61।।

द्वादशारण्यसम्भोगी शेषनागफणालय: ।
कामश्याम: सुख: श्रीद: श्रीपति: श्रीनिधि: कृति: ।।62।।

हरिर्हरो नरो नारो नरोत्तम इषुप्रिय: ।
गोपालो चित्तहर्ता च कर्ता संसारतारक: ।।63।।

आदिदेवो महादेवो गौरीगुरुरनाश्रय: ।
साधुर्मधुर्विधुर्धाता भ्राताsक्रूरपरायण: ।।64।।

रोलम्बी च हयग्रीवो वानरारिर्वनाश्रय: ।
वनं वनी वनाध्यक्षो महाबंधो महामुनि: ।।65।।

स्यमन्तकमणिप्राज्ञो विज्ञो विघ्नविघातक: ।
गोवर्धनो वर्धनीयो वर्धनी वर्धनप्रिय: ।।66।।

वर्धन्यो वर्धनो वर्धी वार्धिन्य: सुमुखप्रिय: ।
वर्धितो वृद्धको वृद्धो वृन्दारकजनप्रिय: ।।67।।

गोपालरमणीभर्ता साम्बुकुष्ठविनाशन: ।
रुक्मिणीहरण: प्रेमप्रेमी चन्द्रावलीपति: ।।68।।

श्रीकर्ता विश्वभर्ता च नारायणनरो बली ।
गणो गणपतिश्चैव दत्तात्रेयो महामुनि: ।।69।।

व्यासो नारायणो दिव्यो भव्यो भावुकधारक: ।
श्व: श्रेयसं शिवं भद्रं भावुकं भविकं शुभम ।।70।।

शुभात्मक: शुभ: शास्ता प्रशस्ता मेघनादहा ।
ब्रह्मण्यदेवो दीनानामुद्धारकरणक्षम: ।।71।।

कृष्ण: कमलपत्राक्ष: कृष्ण: कमललोचन: ।
कृष्ण: कामी सदा कृष्ण: समस्तप्रियकारक: ।।72।।

नन्दो नन्दी महानन्दी मादी मादनक: किली ।
मिली हिली गिली गोली गोलो गोलालयी गुली ।।73।।

गुग्गुली मारकी शाखी वट: पिप्पलक: कृती ।
म्लेक्षहा कालहर्ता च यशोदायश एव च ।।74।।

अच्युत: केशवो विष्णुर्हरि: सत्यो जनार्दन: ।
हंसो नारायणो लीलो नीलो भक्तिपरायण: ।।75।।

जानकीवल्लभो रामो विरामो विघ्ननाशन: ।
सहस्रांशुर्महाभानुर्वीरबाहुर्महोदधि: ।।76।।

समुद्रोsब्धिरकूपार: पारावार: सरित्पति: ।
गोकुलानन्दकारी च प्रतिज्ञापरिपालक: ।।77।।

सदाराम: कृपारामो महारामो धनुर्धर: ।
पर्वत: पर्वताकारो गयो गेयो द्विजप्रिय: ।।78।।

कमलाश्वतरो रामो रामायणप्रवर्तक: ।
द्यौदिवौ दिवसो दिव्यो भव्यो भाविभयापह: ।।79।।

पार्वतीभाग्यसहितो भ्राता लक्ष्मीविलासवान ।
विलासी साहसी सर्वी गर्वी गर्वितलोचन: ।।80।।

मुरारिर्लोकधर्मज्ञो जीवनो जीवनान्तक: ।
यमो यमादिर्यमनो यामी यामविधायक: ।।81।।

वसुली पांसुली पांसुपाण्डुरर्जुनवल्लभ: ।
ललिताचन्द्रिकामाली माली मालाम्बुजाश्रय: ।।82।।

अम्बुजाक्षो महायज्ञो दक्षश्चिन्तामणिप्रभु: ।
मणिर्दिनमणिश्चैव केदारो बदरीश्रय: ।।83।।

बदरीवनसम्प्रीतो व्यास: सत्यवतीसुत: ।
अमरारिनिहन्ता च सुधासिन्धुर्विधूदय: ।।84।।

चन्द्रो रवि: शिव: शूली चक्री चैव गदाधर: ।
श्रीकर्ता श्रीपति: श्रीद: श्रीदेवो देवकीसुत: ।।85।।

श्रीपति: पुण्डरीकाक्ष: पद्मनाभो जगत्पति: ।
वासुदेवोsप्रमेयात्मा केशवो गरुडध्वज: ।।86।।

नारायण: परं धाम देवदेवो महेश्वर: ।
चक्रपाणि: कलापूर्णो वेदवेद्यो दयानिधि: ।।87।।

भगवान सर्वभूतेशो गोपाल: सर्वपालक: ।
अनन्तो निर्गुणोsनन्तो निर्विकल्पो निरंजन: ।।88।।

निराधारो निराकारो निराभासो निराश्रय: ।
पुरुष: प्रणवातीतो मुकुन्द: परमेश्वर: ।।89।।

क्षणावनि: सर्वभौमो वैकुण्ठो भक्तवत्सल: ।
विष्णुर्दामोदर: कृष्णो माधवो मथुरापति: ।।90।।

देवकीगर्भसम्भूतयशोदावत्सलो हरि: ।
शिव: संकर्षण: शंभुर्भूतनाथो दिवस्पति: ।।91।।

अव्यय: सर्वधर्मज्ञो निर्मलो निरुपद्रव: ।
निर्वाणनायको नित्योsनिलजीमूतसन्निभ: ।।92।।

कालाक्षयश्च सर्वज्ञ: कमलारूपतत्पर: ।
ह्रषीकेश: पीतवासा वासुदेवप्रियात्मज: ।।93।।

नन्दगोपकुमारार्यो नवनीताशन: प्रभु: ।
पुराणपुरुष: श्रेष् शड़्खपाणि: सुविक्रम: ।।94।।

अनिरुद्धश्वक्ररथ: शार्ड़्गपाणिश्चतुर्भुज: ।
गदाधर: सुरार्तिघ्नो गोविन्दो नन्दकायुध: ।।95।।

वृन्दावनचर: सौरिर्वेणुवाद्यविशारद: ।
तृणावर्तान्तको भीमसाहसो बहुविक्रम: ।।96।।

सकटासुरसंहारी बकासुरविनाशन: ।
धेनुकासुरसड़्घात: पूतनारिर्नृकेसरी ।।97।।

पितामहो गुरु: साक्षी प्रत्यगात्मा सदाशिव: ।
अप्रमेय: प्रभु: प्राज्ञोsप्रतर्क्य: स्वप्नवर्धन: ।।98।।

धन्यो मान्यो भवो भावो धीर: शान्तो जगदगुरु: ।
अन्तर्यामीश्वरो दिव्यो दैवज्ञो देवता गुरु: ।।99।।

क्षीराब्धिशयनो धाता लक्ष्मीवाँल्लक्ष्मणाग्रज: ।
धात्रीपतिरमेयात्मा चन्द्रशेखरपूजित: ।।100।।

लोकसाक्षी जगच्चक्षु: पुण्य़चारित्रकीर्तन: ।
कोटिमन्मथसौन्दर्यो जगन्मोहनविग्रह: ।।101।।

मन्दस्मिततमो गोपो गोपिका परिवेष्टित: ।
फुल्लारविन्दनयनश्चाणूरान्ध्रनिषूदन: ।।102।।

इन्दीवरदलश्यामो बर्हिबर्हावतंसक: ।
मुरलीनिनदाह्लादो दिव्यमाल्यो वराश्रय: ।।103।।

सुकपोलयुग: सुभ्रूयुगल: सुललाटक: ।
कम्बुग्रीवो विशालाक्षो लक्ष्मीवान शुभलक्षण: ।।104।।

पीनवक्षाश्चतुर्बाहुश्चतुर्मूर्तीस्त्रिविक्रम: ।
कलंकरहित: शुद्धो दुष्टशत्रुनिबर्हण: ।।105।।

किरीटकुण्डलधर: कटकाड़्गदमण्डित: ।
मुद्रिकाभरणोपेत: कटिसूत्रविराजित: ।।106।।

मंजीररंजितपद: सर्वाभरणभूषित: ।
विन्यस्तपादयुगलो दिव्यमंगलविग्रह: ।।107।।

गोपिकानयनानन्द: पूर्णश्चन्द्रनिभानन: ।
समस्तजगदानन्दसुन्दरो लोकनन्दन: ।।108।।

यमुनातीरसंचारी राधामन्मथवैभव: ।
गोपनारीप्रियो दान्तो गोपिवस्त्रापहारक: ।।109।।

श्रृंगारमूर्ति: श्रीधामा तारको मूलकारणम ।
सृष्टिसंरक्षणोपाय: क्रूरासुरविभंजन ।।110।।

नरकासुरहारी च मुरारिर्वैरिमर्दन: ।
आदितेयप्रियो दैत्यभीकरश्चेन्दुशेखर: ।।111।।

जरासन्धकुलध्वंसी कंसाराति: सुविक्रम: ।
पुण्यश्लोक: कीर्तनीयो यादवेन्द्रो जगन्नुत: ।।112।।

रुक्मिणीरमण: सत्यभामाजाम्बवतीप्रिय: ।
मित्रविन्दानाग्नजितीलक्ष्मणासमुपासित: ।।113।।

सुधाकरकुले जातोsनन्तप्रबलविक्रम: ।
सर्वसौभाग्यसम्पन्नो द्वारकायामुपस्थित: ।।114।।

भद्रसूर्यसुतानाथो लीलामानुषविग्रह: ।
सहस्रषोडशस्त्रीशो भोगमोक्षैकदायक: ।।115।।

वेदान्तवेद्य: संवेद्यो वैधब्रह्माण्डनयक: ।
गोवर्धनधरो नाथ: सर्वजीवदयापर: ।।116।।

मूर्तिमान सर्वभूतात्मा आर्तत्राणपरायण: ।
सर्वज्ञ: सर्वसुलभ: सर्वशास्त्रविशारद: ।।117।।

षडगुणैश्चर्यसम्पन्न: पूर्णकामो धुरन्धर: ।
महानुभाव: कैवल्यदायको लोकनायक: ।।118।।

आदिमध्यान्तरहित: शुद्धसात्त्विकविग्रह: ।
आसमानसमस्तात्मा शरणागतवत्सल: ।।119।।

उत्पत्तिस्थितिसंहारकारणं सर्वकारणम ।
गंभीर: सर्वभावज्ञ: सच्चिदानन्दविग्रह: ।।120।।

विष्वक्सेन: सत्यसन्ध: सत्यवान्सत्यविक्रम: ।
सत्यव्रत: सत्यसंज्ञ सर्वधर्मपरायण: ।।121।।

आपन्नार्तिप्रशमनो द्रौपदीमानरक्षक: ।
कन्दर्पजनक: प्राज्ञो जगन्नाटकवैभव: ।।122।।

भक्तिवश्यो गुणातीत: सर्वैश्वर्यप्रदायक: ।
दमघोषसुतद्वेषी बाण्बाहुविखण्डन: ।।123।।

भीष्मभक्तिप्रदो दिव्य: कौरवान्वयनाशन: ।
कौन्तेयप्रियबन्धुश्च पार्थस्यन्दनसारथि: ।।124।।

नारसिंहो महावीरस्तम्भजातो महाबल: ।
प्रह्लादवरद: सत्यो देवपूज्यो भयंकर: ।।125।।

उपेन्द्र: इन्द्रावरजो वामनो बलिबन्धन: ।
गजेन्द्रवरद: स्वामी सर्वदेवनमस्कृत: ।।126।।

शेषपर्यड़्कशयनो वैनतेयरथो जयी ।
अव्याहतबलैश्वर्यसम्पन्न: पूर्णमानस: ।।127।।

योगेश्वरेश्वर: साक्षी क्षेत्रज्ञो ज्ञानदायक: ।
योगिह्रत्पड़्कजावासो योगमायासमन्वित: ।।128।।

नादबिन्दुकलातीतश्चतुर्वर्गफलप्रद: ।
सुषुम्नामार्गसंचारी सन्देहस्यान्तरस्थित: ।।129।।

देहेन्द्रियमन: प्राणसाक्षी चेत:प्रसादक: ।
सूक्ष्म: सर्वगतो देहीज्ञानदर्पणगोचर: ।।130।।

तत्त्वत्रयात्मकोsव्यक्त: कुण्डलीसमुपाश्रित: ।
ब्रह्मण्य: सर्वधर्मज्ञ: शान्तो दान्तो गतक्लम: ।।131।।

श्रीनिवास: सदानन्दी विश्वमूर्तिर्महाप्रभु: ।
सहस्त्रशीर्षा पुरुष: सहस्त्राक्ष: सहस्त्रपात: ।।132।।

समस्तभुवनाधार: समस्तप्राणरक्षक: ।
समस्तसर्वभावज्ञो गोपिकाप्राणरक्षक: ।।133।।

नित्योत्सवो नित्यसौख्यो नित्यश्रीर्नित्यमंगल: ।
व्यूहार्चितो जगन्नाथ: श्रीवैकुण्ठपुराधिप: ।।134।।

पूर्णानन्दघनीभूतो गोपवेषधरो हरि: ।
कलापकुसुमश्याम: कोमल: शान्तविग्रह: ।।135।।

गोपाड़्गनावृतोsनन्तो वृन्दावनसमाश्रय: ।
वेणुवादरत: श्रेष्ठो देवानां हितकारक: ।।136।।

बालक्रीडासमासक्तो नवनीतस्यं तस्कर: ।
गोपालकामिनीजारश्चोरजारशिखामणि: ।।137।।

परंज्योति: पराकाश: परावास: परिस्फुट: ।
अष्टादशाक्षरो मन्त्रो व्यापको लोकपावन: ।।138।।

सप्तकोटिमहामन्त्रशेखरो देवशेखर: ।
विज्ञानज्ञानसन्धानस्तेजोराशिर्जगत्पति: ।।139।।

भक्तलोकप्रसन्नात्मा भक्तमन्दारविग्रह: ।
भक्तदारिद्रयदमनो भक्तानां प्रीतिदायक: ।।140।।

भक्ताधीनमना: पूज्यो भक्तलोकशिवंकर: ।
भक्ताभीष्टप्रद: सर्वभक्ताघौघनिकृन्तन: ।।141।।

अपारकरुणासिन्धुर्भगवान भक्ततत्पर: ।।142।।

इति श्रीराधिकानाथसहस्त्रं नाम कीर्तितम ।
स्मरणात्पापराशीनां खण्डनं मृत्युनाशनम ।।143।।

वैष्णवानां प्रियकरं महारोगनिवारणम ।
ब्रह्महत्यासुरापानं परस्त्रीगमनं तथा ।।144।।

परद्रव्यापहरणं परद्वेषसमन्वितम ।
मानसं वाचिकं कायं यत्पापं पापसम्भवम ।।145।।

सहस्त्रनामपठनात्सर्व नश्यति तत्क्षणात ।
महादारिद्र्ययुक्तो यो वैष्णवो विष्णुभक्तिमान ।।146।।

कार्तिक्यां सम्पठेद्रात्रौ शतमष्टोत्तर क्रमात ।
पीताम्बरधरो धीमासुगन्धिपुष्पचन्दनै: ।।147।।

पुस्तकं पूजयित्वा तु नैवेद्यादिभिरेव च ।
राधाध्यानाड़िकतो धीरो वनमालाविभूषित: ।।148।।

शतमष्टोत्तरं देवि पठेन्नामसहस्त्रकम ।
चैत्रशुक्ले च कृष्णे च कुहूसंक्रान्तिवासरे ।।149।।

पठितव्यं प्रयत्नेन त्रौलोक्यं मोहयेत्क्षणात ।
तुलसीमालया युक्तो वैष्णवो भक्तित्पर: ।।150।।

रविवारे च शुक्रे च द्वादश्यां श्राद्धवासरे ।
ब्राह्मणं पूजयित्वा च भोजयित्वा विधानत: ।।151।।

पठेन्नामसहस्त्रं च तत: सिद्धि: प्रजायते ।
महानिशायां सततं वैष्णवो य: पठेत्सदा ।।152।।

देशान्तरगता लक्ष्मी: समायातिं न संशय: ।
त्रैलोक्ये च महादेवि सुन्दर्य: काममोहिता: ।।153।।

मुग्धा: स्वयं समायान्ति वैष्णवं च भजन्ति ता: ।
रोगी रोगात्प्रमुच्येत बद्धो मुच्येत बन्धनात ।।154।।

गुर्विणी जनयेत्पुत्रं कन्या विन्दति सत्पतिम् ।
राजानो वश्यतां यान्ति किं पुन: क्षुद्रमानवा: ।।155।।

सहस्त्रनामश्रवणात्पठनात्पूजनात्प्रिये ।
धारणात्सर्वमाप्नोति वैष्णवो नात्र संशय: ।।156।।

वंशीतटे चान्यवटे तथा पिप्पलकेsथवा ।
कदम्बपादपतले गोपालमूर्तिसन्निधौ ।।157।।

य: पठेद्वैष्णवो नित्यं स याति हरिमन्दिरम ।
कृष्णेनोक्तं राधिकायै मया प्रोक्तं पुरा शिवे ।।158।।

नारदाय मया प्रोक्तं नारदेन प्रकाशितम् ।
मया त्वयि वरारोहे प्रोक्तमेतत्सुदुर्लभम् ।।159।।

गोपनीयं प्रयत्नेन् न प्रकाश्यं कथंचन ।
शठाय पापिने चैव लम्पटाय विशेषत: ।।160।।

न दातव्यं न दातव्यं न दात्व्यं कदाचन ।
देयं शिष्याय शान्ताय विष्णुभक्तिरताय च ।।161।।

गोदानब्रह्मयज्ञादेर्वाजपेयशस्य च ।
अश्वमेधसहस्त्रस्य फलं पाठे भवेदध्रुवम् ।।162।।

मोहनं स्तम्भनं चैव मारणोच्चाटनादिकम ।
यद्यद्वांछति चित्तेन तत्तत्प्राप्नोति वैष्णव: ।।163।।

एकादश्यां नर: स्नात्वा सुगन्धिद्रव्यतैलकै: ।
आहारं ब्राह्मणे दत्त्वा दक्षिणां स्वर्णभूषणम् ।।164।।

तत आरम्भकर्ताsसौ सर्व प्राप्नोति मानव: ।
शतावृत्तं सहस्त्रं च य: पठेद्वैष्णवो जन: ।।165।।

श्रीवृंदावनचन्द्रस्य प्रासादात्सर्वमाप्नुयात ।
यदगृहे पुस्तकं देवि पूजितं चैव तिष्ठति ।।166।।

न मारी न च दुर्भिक्षं नोपसर्गभयं क्वचित ।
सर्पादि भूतयक्षाद्या नश्यन्ति नात्र संशय: ।।167।।

श्रीगोपालो महादेवि वसेत्तस्य गृहे सदा ।
गृहे यत्र सहस्त्रं च नाम्नां तिष्ठति पूजितम् ।।168।।

भगवान् श्री कृष्ण पूजा विधि

संतान गोपाल मंत्र

श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम्

Krishna Ashtakam

कृष्ण गायत्री मंत्र

Krishna Chalisa

Krishna Aarti

Krishna Mantra

श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् हिंदी  PDF डाउनलोड

निचे दिए गए लिंक पर क्लिक कर श्री गोपाल सहस्त्रनाम स्तोत्रम् हिंदी PDF डाउनलोड करे.




शिव महिम्न स्तोत्रम् | Shiv Mahimn Stotra in Hindi Lyrics PDF

शिव महिम्न स्तोत्रम् के लाभ

 धर्म शास्त्रों के अनुसार सावन मास में शिव महिमा स्त्रोत  का पाठ करने से से सभी प्रकार के सुखों की प्राप्ति होती है। पुष्पदंत द्वारा रचित शिव महिम्न स्तोत्र  शिव जी को अत्यंत ही प्रिय है। इसका पाठ करने वाला अपने संचित पापों से मुक्ति पाता है।

शिव महिम्न स्तोत्रम् का पाठ कैसे करे

हिन्दू धरम शास्त्रों के अनुसार सुबह जल्दी स्नान करके भगवन शिव की तस्वीर या शिवलिंग के सामने शिव महिम्न स्तोत्रम् का पाठ करे. सर्वप्रथम शिवलिंग का कच्चे दूध और जल से अभिषेक करे, तत्पश्चात धुप, दीप, पुष्प और नैवैद्य अर्पित करे , तत्पश्चात शिव महिम्न स्तोत्रम् का पाठ  करे |

शिव महिम्न स्तोत्रम् हिंदी में अनुवाद सहित

Shiv Mahimn Stotra in Hindi Lyrics

महिम्नः पारं ते परमविदुषो यद्यसदृशी
स्तुतिर्ब्रह्मादीनामपि तदवसन्नास्त्वयि गिरः।
अथाऽवाच्यः सर्वः स्वमतिपरिणामावधि गृणन्
ममाप्येष स्तोत्रे हर निरपवादः परिकरः।।1।।
हे हर! आप प्राणी मात्र के कष्टों को हराने वाले हैं। मैं इस स्तोत्र द्वारा आपकी वंदना करा रहा हूं। जो कदाचित आपके वंदना के योग्य न भी हो। पर हे महादेव! स्वयं ब्रह्मा और अन्य देवगण भी आपके चरित्र की पूर्ण गुणगान करने में सक्षम नहीं हैं। जिस प्रकार एक पक्षी अपनी क्षमता के अनुसार ही आसमान में उड़ान भर सकता है। उसी प्रकार मैं यथा शक्ति आपकी आराधना करता हूं।
अतीतः पंथानं तव च महिमा वाङ्मनसयोः
अतद्व्यावृत्त्या यं चकितमभिधत्ते श्रुतिरपि .
स कस्य स्तोतव्यः कतिविधगुणः कस्य विषयः
पदे त्वर्वाचीने पतति न मनः कस्य न वचः।। 2।।
हे शिव! आपकी व्याख्या न तो मन ना ही वचन द्वारा ही संभव है। आपके सन्दर्भ में वेद भी अचंभित हैं। तथा नेति नेति का प्रयोग करते हैं। अर्थात ये भी नहीं और वो भी नहीं। आपका संपूर्ण गुणगान भला कौन करा सकता है? ये जानते हुए भी की आप आदि अंत रहित परमात्मा का गुणगान कठिन है। मैं आपका वंदना करता हूं।मधुस्फीता वाचः परमममृतं निर्मितवतः
तव ब्रह्मन् किं वागपि सुरगुरोर्विस्मयपदम्।
मम त्वेतां वाणीं गुणकथनपुण्येन भवतः
पुनामीत्यर्थेऽस्मिन् पुरमथन बुद्धिर्व्यवसिता।। 3।।
हे वेद और भाषा के सृजक जब स्वयं देवगुरु बृहस्पति भी आपके स्वरूप की व्याख्या करने में असमर्थ हैं तो फिर मेरा कहना ही क्या? हे त्रिपुरारी! अपने सीमित क्षमता का बोध होते हुए भी मैं इस विश्वास से इस स्तोत्र की रचना करा रहा हूं। कि इससे मेरे वाने शुद्ध होगी तथा मेरे बुद्धि का विकास होगा।

तवैश्वर्यं यत्तज्जगदुदयरक्षाप्रलयकृत्
त्रयीवस्तु व्यस्तं तिस्रुषु गुणभिन्नासु तनुषु।
अभव्यानामस्मिन् वरद रमणीयामरमणीं
विहन्तुं व्याक्रोशीं विदधत इहैके जडधियः।।4।।
हे देव! आप ही इस संसार के सृजक, पालनकर्ता एवं विलयकर्ता हैं। तीनों वेद आपके ही सहिंता गाते हैं। तीनों गुण (सत-रज-तम) आपसेे प्रकाशित हैं। आपकी ही शक्ति त्रिदेवों में निहित है। इसके बाद भी कुछ मूढ़ प्राणी आपका उपहास करते हैं तथा आपके बारे भ्रम फैलाने का प्रयास करते हैं जो की सर्वथा अनुचित है।किमीहः किंकायः खलु किमुपायस्त्रिभुवनं
किमाधारो धाता सृजति किमुपादान इति च।
अतर्क्यैश्वर्ये त्वय्यनवसर दुःस्थो हतधियः
कुतर्कोऽयं कांश्चित् मुखरयति मोहाय जगतः।।5।। हे महादेव! वो मूढ़ प्राणी जो स्वयं ही भ्रमित हैं। इस प्रकार से तर्क-वितर्क द्वारा आपके अस्तित्व को चुनौती देने की कोशिश करते हैं। वो कहते हैं कि अगर कोई परं पुरुष है तो उसके क्या गुण हैं? वो कैसा दिखता है? उसके क्या साधन हैं? वो इस श्रृष्टि को किस प्रकार धारण करता है? ये प्रश्न वास्तव में भ्रामक मात्र हैं। वेद ने भी स्पष्ट किया है कि तर्क द्वारा आपको नहीं जाना जा सकता। अजन्मानो लोकाः किमवयववन्तोऽपि जगतां
अधिष्ठातारं किं भवविधिरनादृत्य भवति।
अनीशो वा कुर्याद् भुवनजनने कः परिकरो
यतो मन्दास्त्वां प्रत्यमरवर संशेरत इमे।।6।। हे परमपिता! इस श्रृष्टि में सात लोक (भूलोक, भुवर्लोक, स्वर्गलोक, सत्यलोक,महर्लोक, जनलोक, एवं तपलोक) हैं। इनका सृजन भला सृजक यानी कि आपके) बिना कैसे संभव हो सका? ये किस प्रकार से और किस साधन से निर्मित हुए? तात्पर्य है कि आप पर संशय का कोई तर्क भी नहीं हो सकता है।त्रयी साङ्ख्यं योगः पशुपतिमतं वैष्णवमिति
प्रभिन्ने प्रस्थाने परमिदमदः पथ्यमिति च।
रुचीनां वैचित्र्यादृजुकुटिल नानापथजुषां
नृणामेको गम्यस्त्वमसि पयसामर्णव इव।।7।।

विवध प्राणी सत्य तक पहुचने के लिया विभिन्न वेद पद्धतियों का अनुसरण करते हैं। पर जिस प्रकार सभी नदी अंततः सागर में समाहित हो जाती है। ठीक उसी प्रकार हर मार्ग आप तक ही पहुंचता है।

महोक्षः खट्वाङ्गं परशुरजिनं भस्म फणिनः
कपालं चेतीयत्तव वरद तन्त्रोपकरणम्।
सुरास्तां तामृद्धिं दधति तु भवद्भूप्रणिहितां
हि स्वात्मारामं विषयमृगतृष्णा भ्रमयति।।8।।

हे शिव! आपके भृकुटि के इशारे मात्र से सभी देवगण ऐश्वर्य एवं संपदाओं का भोग करते हैं। पर आपके स्वयं के लिए सिर्फ बैल (नंदी), कपाल, बाघम्बर, त्रिशुल, नागमाला एवं भस्म हैं। अगर कोई संशय करे कि अगर आप देवों के असीम ऐश्वर्य के श्रोत हैं तो आप स्वयं उन ऐश्वर्यों का भोग क्यों नहीं करते? तो इस प्रश्न का उत्तर सहज ही है। आप इच्छा रहित हो। स्वयं में ही स्थित रहते हो।

ध्रुवं कश्चित् सर्वं सकलमपरस्त्वध्रुवमिदं
परो ध्रौव्याऽध्रौव्ये जगति गदति व्यस्तविषये।
समस्तेऽप्येतस्मिन् पुरमथन तैर्विस्मित इव
स्तुवन् जिह्रेमि त्वां खलु ननु धृष्टा मुखरता।।9।।

हे त्रिपुरहंता। इस संसार के बारे में विभिन्न विचारकों के भिन्न-भिन्न मत हैं। कोई इसे नित्य जानता है। तो कोई इसे अनित्य समझता है। अन्य इसे नित्यानित्य बताते हैं। इन विभिन्न मतों के कारण मेरी बुध्दि भ्रमित होती है। पर मेरी भक्ति आप में और दृढ़ होती जा रही है।

तवैश्वर्यं यत्नाद् यदुपरि विरिञ्चिर्हरिरधः
परिच्छेतुं यातावनिलमनलस्कन्धवपुष।
ततो भक्तिश्रद्धाभरगुरुगृणद्भ्यां गिरिश यत्
स्वयं तस्थे ताभ्यां तव किमनुवृत्तिर्न फलति।।10।।

एक समय आपके पूर्ण स्वरूप का भेद जानने हेतु ब्रह्मा एवं विष्णु क्रमशः ऊपर एवं नीचे की दिशा में गए। पर उनके सारे प्रयास विफल हुए। जब उन्होंने भक्ति मार्ग अपनाया तभी आपको जान पाएं। क्या आपकी भक्ति कभी विफल हो सकती है?

अयत्नादासाद्य त्रिभुवनमवैरव्यतिकरं
दशास्यो यद्बाहूनभृतरणकण्डूपरवशान्।
शिरःपद्मश्रेणीरचितचरणाम्भोरुहबलेः
स्थिरायास्त्वद्भक्तेस्त्रिपुरहर विस्फूर्जितमिदम्।।11।।

हे त्रिपुरान्तक! दशानन रावण किस प्रकार विश्व को शत्रु विहीन कर सका? उसके महाबाहू हर पल युद्ध के लिए व्यग्र रहे। हे प्रभु! रावण ने भक्तिवश अपने ही शीश को काट-काट कर आपके चरण कमलों में अर्पित कर दिया, ये उसी भक्ति का प्रभाव था।

अमुष्य त्वत्सेवासमधिगतसारं भुजवनं
बलात् कैलासेऽपि त्वदधिवसतौ विक्रमयतः।
अलभ्यापातालेऽप्यलसचलितांगुष्ठशिरसि
प्रतिष्ठा त्वय्यासीद् ध्रुवमुपचितो मुह्यति खलः।।12।।

हे शिव। एक समय उसी रावण ने मद् में चूर आपके कैलाश को उठाने की धृष्टता करने की भूल की। हे महादेव। आपने अपने सहज पांव के अंगूठे मात्र से उसे दबा दिया। फिर क्या था रावण कष्ट में रूदन करा उठा। वेदना ने पटल लोक में भी उसका पीछा नहीं छोड़ा। अंततः आपकी शरणागति के बाद ही वह मुक्त हो सका।

यदृद्धिं सुत्राम्णो वरद परमोच्चैरपि सतीं
अधश्चक्रे बाणः परिजनविधेयत्रिभुवनः।
तच्चित्रं तस्मिन् वरिवसितरि त्वच्चरणयोः
कस्याप्युन्नत्यै भवति शिरसस्त्वय्यवनतिः।।13।।

हे शम्भो! आपकी कृपा मात्र से ही बाणासुर दानव इन्द्रादि देवों से भी अधिक ऐश्वर्यशाली बन सका।
तथा तीनो लोकों पर राज्य किया। हे ईश्वर ! आपकी भक्ति से क्या कुछ संभव नहीं हैं।

अकाण्डब्रह्माण्डक्षयचकितदेवासुरकृपा
विधेयस्याऽऽसीद् यस्त्रिनयन विषं संहृतवतः।
कल्माषः कण्ठे तव कुरुते श्रियमहो
विकारोऽपि श्लाघ्यो भुवनभयभङ्गव्यसनिनः।।14।।

देवताओं एव असुरों ने अमृत प्राप्ति हेतु समुंद्र मंथन किया। समुद्र से अनेक मूल्यवान वस्तुएं प्राप्त हुईं जो देव तथा दानवों ने आपस में बांट लिया। पर जब समुंद्र से अत्यधिक भयावह कालकूट विष प्रगट हुआ तो असमय ही श्रृष्टि समाप्त होने का भय उत्पन्न हो गया। और सभी भयभीत हो गए। हे हर! तब आपने संसार रक्षार्थ विषपान कर लियाा। वह विष आपके कंठ में निष्क्रिय होकर पड़ा है। विष के प्रभाव से आपका कंठ नीला पड़ गया।
हे नीलकंठ! आश्चर्य है कि ये विकृति भी आपकी शोभा ही बढ़ाती है। कल्याण का कार्य सुन्दर ही होता है।

  
असिद्धार्था नैव क्वचिदपि सदेवासुरनरे
निवर्तन्ते नित्यं जगति जयिनो यस्य विशिखाः।
पश्यन्नीश त्वामितरसुरसाधारणमभूत्
स्मरः स्मर्तव्यात्मा हि वशिषु पथ्यः परिभवः।।15।।
हे प्रभु! कामदेव के वार से कभी कोई भी नहीं बच सका चाहे वो मनुष्य हों या देव या दानव हो। पर जब कामदेव ने आपकी शक्ति समझे बिना आप की ओर अपने पुष्प बाण को साधा तो आपने उसे तत्क्षण ही भस्म कर दिया। श्रेष्ठ जानो कि अपमान का परिणाम हितकर नहीं होता।मही पादाघाताद् व्रजति सहसा संशयपदं
पदं विष्णोर्भ्राम्यद् भुजपरिघरुग्णग्रहगणम्।
मुहुर्द्यौर्दौस्थ्यं यात्यनिभृतजटाताडिततटा
जगद्रक्षायै त्वं नटसि ननु वामैव विभुता।।16।। हे नटराज! जब संसार कल्याण के हित के हेतू आप तांडव करने लगते हैं। तो आपके पाँव के नीचे धारा कंप उठती हैं। आपके हाथों के परिधि से टकराकर ग्रह नक्षत्र भयभीत हो उठते हैं। विष्णु लोक भी हिल जाता है। आपके जटा के स्पर्श मात्र से स्वर्गलोक व्याकुल हो उठता हैंं। हे महादेव! आश्चर्य है कि अनेकों बार कल्याणकारी कार्य भी भय उत्पन्न करते हैं।
वियद्व्यापी तारागणगुणितफेनोद्गमरुचिः
प्रवाहो वारां यः पृषतलघुदृष्टः शिरसि ते।
जगद्द्वीपाकारं जलधिवलयं तेन कृतमिति
अनेनैवोन्नेयं धृतमहिम दिव्यं तव वपुः।।17।।
आकाश गंगा से निकलती तारागणों के बीच से गुजरती गंगा जल अपनी धारा से धरती पर टापू तथा अपने वेग से चक्रवात उत्पन्न करती हैं। पर ये उफान से परिपूर्ण गंगा आपके मस्तक पर एक बूंद के सामन ही दृष्टिगोचर होती हैं। ये आपके दिव्य स्वरूप का ही परिचायक है।रथः क्षोणी यन्ता शतधृतिरगेन्द्रो धनुरथो
रथाङ्गे चन्द्रार्कौ रथचरणपाणिः शर इति।
दिधक्षोस्ते कोऽयं त्रिपुरतृणमाडम्बर विधिः
विधेयैः क्रीडन्त्यो खलु परतन्त्राः प्रभुधियः।।18।। हे शिव! आपने त्रिपुरासुर का वध करने हेतु पृथ्वी को रथ, ब्रह्मा को सारथी, सूर्य चन्द्र को पहिया एवं स्वयं इन्द्र को बाण बनाया। हे शम्भू ! इस वृहत प्रयोजन की क्या आवश्यकता थी ? आपके लिए तो संसार मात्र का विलय करना अत्यंत ही छोटी बात है। आपको किसी सहायता की क्या आवश्यकता?हरिस्ते साहस्रं कमल बलिमाधाय पदयोः
यदेकोने तस्मिन् निजमुदहरन्नेत्रकमलम्।
गतो भक्त्युद्रेकः परिणतिमसौ चक्रवपुषः
त्रयाणां रक्षायै त्रिपुरहरजागर्ति जगताम्।।19।। जब भगवान विष्णु ने आपकी सहश्र कमलों (एवं सहस्र नामों) द्वारा पूजा प्रारम्भ की तो उन्होंने एक कमल कम पाया। तब भक्ति भाव से हरि ने अपने एक आंख को कमल के स्थान पर अर्पित कर दिया। उनकी यही अदम्य भक्ति ने सुदर्शन चक्र का स्वरूप धारण कर लियाा । जिसे भगवान विष्णु संसार रक्षार्थ उपयोग करते हैं। 
 
क्रतौ सुप्ते जाग्रत् त्वमसि फलयोगे क्रतुमतां
क्व कर्म प्रध्वस्तं फलति पुरुषाराधनमृते।
अतस्त्वां सम्प्रेक्ष्य क्रतुषु फलदानप्रतिभुवं
श्रुतौ श्रद्धां बध्वा दृढपरिकरः कर्मसु जनः।।20।।
हे देवाधिदेव! आपने ही कर्म -फल का विधान बनाया। आपके ही विधान से अच्छे कर्मों तथा यज्ञ कर्म का फल प्राप्त होता है। आपके वचनों में श्रद्धा रख कर सभी वेद कर्मों में आस्था बनाया रखते हैं तथा यज्ञ कर्म में संलग्न रहते हैं।क्रियादक्षो दक्षः क्रतुपतिरधीशस्तनुभृतां
ऋषीणामार्ति्वज्यं शरणद सदस्याः सुरगणाः।
क्रतुभ्रंशस्त्वत्तः क्रतुफलविधानव्यसनिनः
ध्रुवं कर्तुं श्रद्धा विधुरमभिचाराय हि मखाः।।21।। हे प्रभु! यदपि आपने यज्ञ कर्म और फल का विधान बनाया है तदपि जो यज्ञ शुद्ध विचारों और कर्मो से प्रेरित न हो और आपकी अवहेलना करने वाला हो उसका परिणाम कदाचित विपरीत और अहितकर ही होता है। दक्ष प्रजापति के महायज्ञ से उपयुक्त उदाहरण भला और क्या हो सकता है? दक्षप्रजापति के यज्ञ में स्वयं ब्रह्मा पुरोहित तथा अनेकानेक देवगण तथा ऋषि-मुनि शामिल हुएं। फिर भी शिव की अवहेलना के कारण यज्ञ का नाश हुआ। आप अनीति को सहन नहीं करते भले ही शुभकर्म के क्षद्मवेश में क्यों न हों।प्रजानाथं नाथ प्रसभमभिकं स्वां दुहितरं
गतं रोहिद् भूतां रिरमयिषुमृष्यस्य वपुषा।
धनुष्पाणेर्यातं दिवमपि सपत्राकृतममुं
त्रसन्तं तेऽद्यापि त्यजति मृगव्याधरभसः।।22।। एक समय में ब्रह्मा अपनी पुत्री पर ही मोहित हो गया। जब उनकी पुत्री ने हिरनी का स्वरुप धारण कर भागने की कोशिश की। तो कामातुर ब्रह्मा ने भी हिरन भेष में उसका पीछा करने लगे। हे शंकर! तब आप व्याघ्र स्वरूप में धनुष-बाण ले ब्रह्मा की ओर कूच किया। आपके रौद्र रूप से भयभीत ब्रह्मा आकाश दिशा की ओर भाग निकले तथा आज भी आपसे भयभीत हैं।स्वलावण्याशंसा धृतधनुषमह्नाय तृणवत्
पुरः प्लुष्टं दृष्ट्वा पुरमथन पुष्पायुधमपि।
यदि स्त्रैणं देवी यमनिरत-देहार्ध-घटनात्
अवैति त्वामद्धा बत वरद मुग्धा युवतयः।।23।।

हे योगेश्वर! जब आपने माता पार्वती को अपनी सहभागी बनाया तो उन्हें आपने योगी होने पे शंका उत्पन्न हुईं। ये शंका निर्मूल थी क्योंकि जब स्वयं कामदेव ने आप पर अपना प्रभाव दिखलाने की कोशिश की तो आपने काम को जला करा नाश्ता करा दिया।

श्मशानेष्वाक्रीडा स्मरहर पिशाचाः सहचराः
चिता-भस्मालेपः स्रगपि नृकरोटी-परिकरः।
अमङ्गल्यं शीलं तव भवतु नामैवमखिलं
तथापि स्मर्तॄणां वरद परमं मङ्गलमसि।। 24।।

हे भोलेनाथ! आप श्मशान में रमण करते हैं। भुत-प्रेत आपके संगी होते हैं। आप चिता भस्म का लेप करते हैं तथा मुंडमाल धारण करते हैं। ये सारे गुण ही अशुभ एवं भयावह जान पड़ते हैं। तब भी हे श्मशान निवासी! आपके भक्त आपके इस स्वरूप में भी शुभकारी एव आनंदायी प्रतीत होता है। क्यांेकि हे शंकर! आप मनोवान्छिता फल प्रदान करने में तनिक भी विलम्ब नहीं करते हैं।

मनः प्रत्यक् चित्ते सविधमविधायात्त-मरुतः
प्रहृष्यद्रोमाणः प्रमद-सलिलोत्सङ्गति-दृशः।
यदालोक्याह्लादं ह्रद इव निमज्यामृतमये
दधत्यन्तस्तत्त्वं किमपि यमिनस्तत् किल भवान्।।25।।

हे योगिराज! मनुष्य नाना प्रकार के योग्य पद्धति को अपनाते हैं। जैसे कि श्वास पर नियंत्रण, उपवास, ध्यान इत्यादि। हे महादेव! इन योग क्रियाओं द्वारा वो जिस आनदं, जिस सुख को प्राप्त करते हैं। वो वास्तव में आप ही हैं।

त्वमर्कस्त्वं सोमस्त्वमसि पवनस्त्वं हुतवहः
त्वमापस्त्वं व्योम त्वमु धरणिरात्मा त्वमिति च।
परिच्छिन्नामेवं त्वयि परिणता बिभ्रति गिरं
न विद्मस्तत्तत्त्वं वयमिह तु यत् त्वं न भवसि।।26।।

हे शिव ! आप ही सूर्य, चन्द्र, धरती, आकाश, अग्नि, जल एवं वायु हैं। आप ही आत्मा भी हैं। हे देव! मुझे ऐसा कुछ भी ज्ञात नहीं जो आप न हों।

त्रयीं तिस्रो वृत्तीस्त्रिभुवनमथो त्रीनपि सुरान्
अकाराद्यैर्वर्णैस्त्रिभिरभिदधत् तीर्णविकृति।
तुरीयं ते धाम ध्वनिभिरवरुन्धानमणुभिः
समस्त-व्यस्तं त्वां शरणद गृणात्योमिति पदम्।। 27।।

हे सर्वेश्वर! ’’ऊँ’’ तीन तत्वों से बना हैं। अ, ऊ, माँ जो तीन वेदों (ऋग, साम, यजुर), तीन अवस्था (जाग्रत, स्वप्ना, शुसुप्ता), तीन लोकों, तीन कालों, तीन गुणों तथा त्रिदेवों को इंगित करता हैं। हे ओंकार ! आप ही इस त्रिगुण, त्रिकाल, त्रिदेव, त्रिअवस्था, और त्रिवेद के समागम हैं।

भवः शर्वो रुद्रः पशुपतिरथोग्रः सहमहान्
तथा भीमेशानाविति यदभिधानाष्टकमिदम्।
अमुष्मिन् प्रत्येकं प्रविचरति देव श्रुतिरपि
प्रियायास्मैधाम्ने प्रणिहित-नमस्योऽस्मि भवते।। 28।।

हे शिव! विद एवं देवगन आपकी इन आठ नामों से वंदना करते हैं। भव, सर्व, रूद्र , पशुपति, उग्र, महादेव, भीम, एवं इशान। हे शम्भू मैं भी आपकी इन नामों से स्तुति करता हूं।

नमो नेदिष्ठाय प्रियदव दविष्ठाय च नमः
नमः क्षोदिष्ठाय स्मरहर महिष्ठाय च नमः।
नमो वर्षिष्ठाय त्रिनयन यविष्ठाय च नमः
नमः सर्वस्मै ते तदिदमतिसर्वाय च नमः।।29।।

हे त्रिलोचन! आप अत्यधिक दूर हैं और अत्यंत पास भी आप महा विशाल भी हैं तथा परम सूक्ष्म भी। आप श्रेष्ठ भी हैं तथा कनिष्ठ भी। आप ही सभी कुछ हैं साथ ही आप सभी कुछ से परे भी ।

बहुल-रजसे विश्वोत्पत्तौ भवाय नमो नमः
प्रबल-तमसे तत् संहारे हराय नमो नमः।
जन-सुखकृते सत्त्वोद्रिक्तौ मृडाय नमो नमः
प्रमहसि पदे निस्त्रैगुण्ये शिवाय नमो नमः।।30।।

हे भव! मैं आपको रजोगुण से युक्त सृजनकर्ता जान कर आपका नमन करता हूँ। हे हर! मैं आपको तामस गुण से युक्त, विलयकर्ता मान आपका नमन करता हूं। हे मृड! आप सतोगुण से व्याप्त सबका पालन करने वाले हैं। आपको नमस्कार है। आप ही ब्रह्मा, विष्णु एवं महेश हैं। हे परमात्मा! मैं आपको इन तीन गुणों से परे जान कर शिव रूप में नमस्कार करता हूं।

श-परिणति-चेतः क्लेशवश्यं क्व चेदं
क्व च तव गुण-सीमोल्लङ्घिनी शश्वदृद्धिः।
इति चकितममन्दीकृत्य मां भक्तिराधाद्
वरद चरणयोस्ते वाक्य-पुष्पोपहारम्।। 31।।

हे शिव! आप गुनातीत हैं और आपका विस्तार नित बढता ही जाता है। अपनी सीमित क्षमता से मैं कैसे आपकी वंदना कर सकता हूं? पर भक्ति से ये दूरी मिट जाती है। तथा मैं आपके कर कमलों में अपनी स्तुति प्रस्तुत करता हूं।

असित-गिरि-समं स्यात् कज्जलं सिन्धु-पात्रे
सुर-तरुवर-शाखा लेखनी पत्रमुर्वी।
लिखति यदि गृहीत्वा शारदा सर्वकालं
तदपि तव गुणानामीश पारं न याति।।32।।

यदि कोई गिरि (पर्वत) को स्याही, सिंधु को दवात, देव उद्यान के किसी विशाल वृक्ष को लेखनी एवं छाल को पत्र की तरह उपयोग में लाएं। तथा स्वयं ज्ञान स्वरूपा माँ सरस्वती अनंतकाल आपके गुणों की व्याख्या में संलग्न रहें। तो भी आप के गुणों की व्याख्या संभव नहीं है।

असुर-सुर-मुनीन्द्रैरर्चितस्येन्दु-मौलेः
ग्रथित-गुणमहिम्नो निर्गुणस्येश्वरस्य।
सकल-गण-वरिष्ठः पुष्पदन्ताभिधानः
रुचिरमलघुवृत्तैः स्तोत्रमेतच्चकार।।33।।

इस स्तोत्र की रचना पुष्पदंत गंधर्व ने उन चन्द्रमोलेश्वर शिव जी के गुणगान के लिए की है जो गुनातीत हैं।

अहरहरनवद्यं धूर्जटेः स्तोत्रमेतत्
पठति परमभक्त्या शुद्ध-चित्तः पुमान् यः।
स भवति शिवलोके रुद्रतुल्यस्तथाऽत्र
प्रचुरतर-धनायुः पुत्रवान् कीर्तिमांश्च।।34।।

जो भी इस स्तोत्र का शुद्ध मन से नित्य पाठ करता है। वो जीवन काल में विभिन्न ऐश्वर्यों का भोग करता है तथा अंततः शिव धाम को प्राप्त करता है तथा शिवातुल्या हो जाता है।

महेशान्नापरो देवो महिम्नो नापरा स्तुतिः।
अघोरान्नापरो मन्त्रो नास्ति तत्त्वं गुरोः परम्।। 35।।

महेश से श्रेष्ठ कोइ देव नहीं, महिम्न स्तोत्र से श्रेष्ठ कोई स्तोत्र नहीं। ऊँ से बढकर कोई मंत्र नहीं तथा गुरू से ऊपर कोई सत्य नहीं।

दीक्षा दानं तपस्तीर्थं ज्ञानं यागादिकाः क्रियाः।
महिम्नस्तव पाठस्य कलां नार्हन्ति षोडशीम्।।36।।

दान, यज्ञ, ज्ञान एवं त्याग इत्यादि सत्कर्म इस स्तोत्र के पाठ के सोलहवे अंश के बराबर भी फल नहीं प्रदान कर सकते हैं।

कुसुमदशन-नामा सर्व-गन्धर्व-राजः
शशिधरवर-मौलेर्देवदेवस्य दासः।
स खलु निज-महिम्नो भ्रष्ट एवास्य रोषात्
स्तवनमिदमकार्षीद् दिव्य-दिव्यं महिम्नः।।37।।

कुसुमदंत नामक गंधर्वों का राजा चन्द्रमोलेश्वर शिव जी का परं भक्त था। अपने अपराध (पुष्प की चोरी) के कारण वो अपने दिव्य स्वरूप से वंचित हो गया। तब उसने इस स्तोत्र की रचना करा शिव को प्रसन्न किया। तथा अपने दिव्या स्वरूप को पुनः प्राप्त किया।

सुरगुरुमभिपूज्य स्वर्ग-मोक्षैक-हेतुं
पठति यदि मनुष्यः प्राञ्जलिर्नान्य-चेताः।
व्रजति शिव-समीपं किन्नरैः स्तूयमानः
स्तवनमिदममोघं पुष्पदन्तप्रणीतम् ।।38।।

जो इस स्तोत्र का पठन करता है वो शिवलोक पाटा है तथा ऋषि मुनियों द्वारा भी पूजित हो जाता है।

आसमाप्तमिदं स्तोत्रं पुण्यं गन्धर्व-भाषितम्।
अनौपम्यं मनोहारि सर्वमीश्वरवर्णनम्।।39।।

पुष्पदंत रचित ये स्तोत्र दोषरहित है तथा इसका नित्य पाठ करने से परं सुख की प्राप्ति होती है।

इत्येषा वाङ्मयी पूजा श्रीमच्छङ्कर-पादयोः।
अर्पिता तेन देवेशः प्रीयतां मे सदाशिवः।।40।।

ये स्तोत्र शंकर भगवान को समर्पति है। प्रभु हमसे प्रसन्न हों

 
तव तत्त्वं न जानामि कीदृशोऽसि महेश्वर।
यादृशोऽसि महादेव तादृशाय नमो नमः।। 41।।

हे शिव ! मैं आपके वास्तविक स्वरुप् को नहीं जानताहूं। हे शिव आपके उस वास्तविक स्वरूप जिसे मैं नहीं जान सकता हूं,उसको नमस्कार है।
एककालं द्विकालं वा त्रिकालं यः पठेन्नरः।
सर्वपाप-विनिर्मुक्तः शिव लोके महीयते।।42।।
जो इस स्तोत्र का दिन में एक, दो या तीन बार पाठ करता है वो पाप मुक्त हो जाता है तथा शिव लोक को प्राप्त करता है।श्री पुष्पदन्त-मुख-पङ्कज-निर्गतेन
स्तोत्रेण किल्बिष-हरेण हर-प्रियेण ।
कण्ठस्थितेन पठितेन समाहितेन
सुप्रीणितो भवति भूतपतिर्महेशः।।43।।
पुष्पदंत द्वारा रचित ये स्तोत्र शिव जी अत्यंत ही प्रिय है। इसका पाठ करने वाला अपने संचित पापों से मुक्ति पाता है।

शिव महिम्न स्तोत्रम् हिंदी  PDF डाउनलोड

निचे दिए गए लिंक पर क्लिक कर शिव महिम्न स्तोत्रम् हिंदी PDF डाउनलोड  करे.




Aditya Hridaya Stotra in English Lyrics PDF

What is Aditya Hridaya Stotra?

Aditya Hridaya Stotra is a sacred Sanskrit hymn dedicated to Lord Surya, the Sun God in Hinduism. The stotra appears in the Yuddha Kanda of the Ramayana, where Sage Agastya teaches it to Lord Rama before his battle with Ravana.

The phrase “Aditya Hridaya” means “The Heart of the Sun.” The hymn praises the power, brilliance, life-giving energy, and divine presence of Surya Dev. It is traditionally recited for strength, clarity, confidence, discipline, positivity, and spiritual focus.

Many devotees chant Aditya Hridaya Stotra during sunrise or Sunday worship. The stotra is respected for its deep spiritual meaning and its connection with courage, determination, and inner energy.

It remains one of the most important Surya prayers recited by devotees across India and around the world.

Quick Information Table

Information Details
Name Aditya Hridaya Stotra
Associated Deity Lord Surya (Sun God)
Language Sanskrit
Best Day Sunday
Best Time Sunrise / Early morning
Main Purpose Strength, clarity, positivity, devotion
Spiritual Significance Worship of the life-giving solar energy
Suitable For All devotees and spiritual seekers
Reading Duration 10–15 minutes
Benefits Focus, confidence, peace, discipline

Aditya Hridaya Stotra in English Lyrics

Tato yuddha parishrantam samare chintaya sthitam |
Ravanam chagrato drishtva yuddhaya samupasthitam || 1

Daiva taishcha samagamya drashtu mabhya gato ranam |
Upagamya bravidramam agastyo bhagavan rishihi || 2

Rama rama mahabaho shrinu guhyam sanatanam |
Yena sarvanarin vatsa samare vijayishyasi || 3

Aditya-hridayam punyam sarva shatru-vinashanam |
Jayavaham japen-nityam akshayyam paramam shivam || 4

Sarvamangala-mangalyam sarva papa pranashanam |
Chintashoka-prashamanam ayurvardhana-muttamam || 5

Rashmi mantam samudyantam devasura-namaskritam |
Pujayasva vivasvantam bhaskaram bhuvaneshvaram || 6

Sarva devatmako hyesha tejasvi rashmi-bhavanah |
Esha devasura gananlokan pati gabhastibhih || 7

Esha brahma cha vishnush cha shivah skandah prajapatihi |
Mahendro dhanadah kalo yamah somo hyapam patihi || 8

Pitaro vasavah sadhya hyashvinau maruto manuh |
Vayurvahnih praja-prana ritukarta prabhakarah || 9

Adityah savita suryah khagah pusha gabhastiman |
Suvarnasadrisho bhanur-hiranyareta divakarah || 10

Haridashvah sahasrarchih saptasapti-marichiman |
Timironmathanah shambhu-stvashta martanda amshuman || 11

Hiranyagarbhah shishira stapano bhaskaro ravihi |
Agni garbho’diteh putrah shankhah shishira nashanaha || 12

vyomanathastamobhedi rigyajussamaparagaha |
Ghanavrishtirapam mitro vindhya-vithiplavangamaha || 13

Atapi mandali mrityuh pingalah sarvatapanaha |
Kavirvishvo mahatejah raktah sarva bhavodbhavaha || 14

Nakshatra grahataranam-adhipo vishva-bhavanah |
Tejasamapi tejasvi dvadashatman namo’stu te || 15

Namah purvaya giraye pashchimayadraye namah|
Jyotirgananam pataye dinaadhipataye namah || 16

Jayaya jaya bhadraya haryashvaya namo namah |
Namo namah sahasramsho adityaya namo namah || 17

Nama ugraya viraya sarangaya namo namah |
Namah padma prabodhaya martandaya namo namah || 18

Brahmeshanachyuteshaya suryayadityavarchase |
Bhasvate sarva bhakshaya raudraya vapushe namaha || 19

Tamoghnaya himaghnaya shatrughnayamitatmane |
Kritaghnaghnaya devaya jyotisham pataye namaha || 20

Taptacami karabhaya vahnaye vishvakarmane |
Namastamo’bhinighnaya ravaye (rucaye) lokasakshine || 21

Nashayat yesha vai bhutam tadeva srijati prabhuh|
Payatyesha tapatyesha varshatyesha gabhastibhih || 22

Esha supteshu jagarti bhuteshu parinishthitaha |
Esha evagnihotram cha phalam chaivagnihotrinam || 23

Vedashcha kratavashcaiva kratunam phalam eva cha |
Yani krityani lokeshu sarva esha ravih prabhuh || 24

Ena-mapatsu krichchreshu kantareshu bhayeshu cha |
Kirtayan purushah kashchinnavasidati raghava || 25

Pujayasvaina-mekagro devadevam jagatpatim |
Etat trigunitam japtva yuddheshu vijayishyasi || 26

Asmin kshane mahabaho ravanam tvam vadhishyasi |
Evamuktva tada’gastyo jagama cha yathagatam || 27

Etachchrutva mahateja nashtashoko’bhavattada |
Dharayamasa suprito raghavah prayatatmavan || 28

Adityam prekshya japtva tu param harshamavaptavan |
Trirachamya shuchirbhutva dhanuradaya viryavan || 29

Ravanam prekshya hrishtatma yuddhaya samupagamat |
Sarvayatnena mahata vadhe tasya dhrito’bhavat || 30

Atha ravi-ravadan-nirikshya ramam mudita manah paramam prahrishyamanaha |
nishicharapati-sankshayam viditva suragana-madhyagato vachastvareti || 31

 

Introduction to Aditya Hridaya Stotra

Aditya Hridaya Stotra occupies a special place in Hindu devotional literature because of its direct connection with the Ramayana. According to the scripture, Lord Rama was mentally exhausted during the battle against Ravana. At that moment, Sage Agastya advised him to worship Surya Dev by reciting Aditya Hridaya Stotra.

The hymn praises the Sun as the source of life, energy, wisdom, and cosmic balance. In Hindu tradition, Surya Dev is regarded as the visible form of divine energy that sustains all living beings.

Over centuries, devotees have recited Aditya Hridaya Stotra for spiritual discipline, positivity, courage, and mental strength. It is especially popular among people who follow morning worship practices and Surya Upasana.

Today, the stotra continues to be recited by devotees in India, the US, UK, UAE, Australia, and many other countries.

Simple Meaning of Aditya Hridaya Stotra

Aditya Hridaya Stotra praises the greatness, energy, and divine power of Lord Surya.

The verses describe:

  • The Sun as the source of life
  • Divine energy and wisdom
  • Strength and victory over negativity
  • Courage and mental clarity
  • Spiritual illumination

Benefits of Aditya Hridaya Stotra

Spiritual Benefits

Regular recitation helps improve discipline, devotion, focus, and spiritual awareness.

Mental & Emotional Benefits

Many devotees feel more energetic, confident, positive, and mentally balanced after chanting the stotra.

Devotional Importance

The stotra inspires qualities like determination, clarity, courage, consistency, and inner strength.

How To Recite Aditya Hridaya Stotra

  1. Preparation
  • Take a bath before recitation
  • Wear clean clothes
  • Choose a peaceful place
  • Face the rising Sun if possible
  1. Direction

Facing east during sunrise is traditionally preferred.

  1. Best Time
  • Early morning
  • During sunrise
  • Sundays
  • During Surya worship practices
  1. Offerings

Common offerings include:

  • Water offered to the Sun (Arghya)
  • Red flowers
  • Incense
  • Ghee lamp
  • Sandalwood
  1. Number of Recitations
  • Once daily for regular practice
  • 3 or 11 recitations during special observances
  1. Things To Remember
  • Chant calmly and clearly
  • Focus on pronunciation gradually
  • Maintain consistency
  • Recite with devotion and concentration

Best Time To Read Aditya Hridaya Stotra

Sunday Worship

Sunday is considered the most auspicious day for Surya Dev worship.

Sunrise Recitation

Early morning during sunrise is traditionally viewed as the best time to chant the stotra.

During Difficult Situations

Many devotees recite Aditya Hridaya Stotra during periods requiring courage, clarity, confidence, and motivation.

During Spiritual Practices

The stotra is often included in daily meditation and morning prayer routines.

Festival Recommendations

It is commonly recited during:

  • Makar Sankranti
  • Ratha Saptami
  • Surya Jayanti
  • Chhath-related Sun worship practices

Rules & Precautions

Traditional Guidelines

  • Maintain cleanliness during recitation
  • Prefer morning chanting
  • Sit peacefully without distractions

Common Mistakes

  • Chanting too quickly
  • Ignoring pronunciation entirely
  • Treating recitation mechanically

Practical Recommendations

  • Beginners may learn gradually
  • Listening to proper pronunciation recordings can help
  • Understanding meanings improves spiritual connection

Frequently Asked Questions

  1. What is Aditya Hridaya Stotra?

Aditya Hridaya Stotra is a sacred Sanskrit hymn dedicated to Lord Surya and appears in the Ramayana.

  1. Who taught Aditya Hridaya Stotra to Lord Rama?

According to the Ramayana, Sage Agastya taught the stotra to Lord Rama.

  1. Which day is best for Aditya Hridaya Stotra?

Sunday is considered the most auspicious day for reciting Aditya Hridaya Stotra.

  1. What are the benefits of Aditya Hridaya Stotra?

Devotees believe it promotes confidence, positivity, focus, courage, and mental strength.

  1. Can beginners recite Aditya Hridaya Stotra?

Yes. Beginners can gradually learn and recite the stotra with devotion.

  1. When should Aditya Hridaya Stotra be recited?

Sunrise or early morning is traditionally considered the best time.

  1. Is Aditya Hridaya Stotra connected to Surya worship?

Yes. The hymn is one of the most important prayers dedicated to Surya Dev.

  1. Can I listen to Aditya Hridaya Stotra instead of reading it?

Yes. Listening respectfully and attentively is also considered spiritually beneficial.

  1. How long does it take to recite Aditya Hridaya Stotra?

A complete recitation usually takes around 10 to 15 minutes.

  1. Is understanding the meaning important while chanting?

Yes. Understanding the verses can deepen spiritual awareness and devotional connection.

Related Devotional Resources

Devotees who read Aditya Hridaya Stotra also commonly explore:

  • Surya Aarti
  • Gayatri Mantra
  • Surya Kavach
  • Surya Ashtakam
  • Hanuman Chalisa
  • Vishnu Sahasranama
  • Surya Puja Vidhi
  • Sunday Vrat Katha
  • Makar Sankranti Guide
  • Ratha Saptami Festival Guide
  • Aditya Hridaya Stotra in English PDF

 

Download Aditya Hridaya Stotra in English PDF




Durga Chalisa in English PDF

What is Durga Chalisa?

Durga Chalisa is a sacred Hindu devotional hymn dedicated to Goddess Durga, the divine form of Shakti and the symbol of strength, protection, wisdom, and compassion. The word “Chalisa” means “forty,” referring to the forty verses that glorify Maa Durga and describe her divine powers.

Devotees recite Durga Chalisa to seek courage, spiritual protection, mental peace, and blessings during difficult phases of life. It is especially popular during Navratri, Fridays, Ashtami, and daily Devi worship.

The verses praise different forms of Goddess Durga and remind devotees of her role as the destroyer of negativity and protector of righteousness. Many people chant it regularly to strengthen devotion and create a positive spiritual environment at home.

Quick Information Table

Information Details
Name Durga Chalisa
Associated Deity Maa Durga
Language Hindi / Awadhi
Best Day Friday & Tuesday
Best Time Early morning or evening
Main Purpose Protection, courage, devotion, positivity
Spiritual Significance Worship of Divine Feminine Energy (Shakti)
Suitable For All devotees and beginners
Reading Duration 8–12 minutes
Benefits Peace, confidence, positivity, spiritual strength

Durga Chalisa English Lyrics

Namo Namo Durge Sukh Karani | Namo Namo Ambe Dukh Harani ||
Nirakar Hai Jyoti Tumhari | Tihoun Lok Phaili Uujiyaari ||

Shashi Lalaat Mukh Maha Vishala | Netra Lal Bhrikoutee Vikaraala ||
Roop Maatu Ko Adhik Suhaave | Darshan Karata Jana Ati Sukh Paave ||

Tum Sansar Shakti Laya Keena | Palana Hetu Anna Dhan Deena ||
Annapoorna Hui Tu Jag Pala | Tumhi Aadi Sundari Bala ||

Pralayakala Sab Nashana Haari | Tum Gouri Shiv Shankar Pyari ||
Shiv Yogi Tumhre Gun Gaavein | Brahma Vishnu Tumhein Nit Dhyavein ||

Roop Saraswati Ka Tum Dhara | Day Subuddhi Rishi Munina Ubara ||
Dharyo Roop Narsimha Ko Amba | Pragat Bhayi Phaad Ke Khamba ||

Raksha Kari Prahlad Bachaayo | Hiranyaykush Ko Swarga Pathayo||
Lakshmi Roop Dharo Jag Maahin | Shree Narayan Anga Samahin||

Ksheer Sindhu Mein Karat Vilaasa | Daya Sindhu Deejey Man Aasa||
Hingalaja Mein Tumhi Bhavani | Mahima Amit Na Jaat Bakhani||

Matangi Aru Dhoomawati Mata | Bhuvaneshwari Bagala Sukhdata||
Shree Bhairav Tara Jag Tarani | Chhinna Bhala Bhava Dukh Nivarini||

Kehari Vahan Soha Bhavani | Laangur Veer Chalata Agavani||
Kar Mein Khappar Khadaga Virajay | Jako Dekh Kaal Dar Bhajey ||

Sohe Astra Aur Trishula | Jase Uthata Shatru Hiya Shoola ||
Nagarkot Mein Toumhi Virajat | Tihoun Lok Mein Danka Baajat ||

Nagarkot Mein Toumhi Virajat| Tihoun Lok Mein Danka Baajat Shumbh ||
Nishumbh Daanuv Tum Maare| Rakta Beej Shankhana Sanghaare ||

Mahishasur Nrip Ati Abhimaani| Jehi Agh Bhar Mahi Akulaani ||
Roop Karaal Kali ka Dhara| Sen Sahita Tum Tihin Samhara ||

Pari Gaarh Santana Par Jab Jab| Bhayi Sahay Matou Tum Tab Tab ||
Amarpuri Arubaa Sab Lokaa| Tab Mahima Sab Kahey Ashoka ||

Jwala Mein Hai Jyoti Tumhari| Tumhein Sada Poojey Nar Nari ||
Prem Bhakti Se Jo Yash Gave| Dukh Daridra Nikat Nahin Aave ||

Dhyaave Tumhein Jo Nar Man Layi| Janma Maran Tako Chhouti Jaayi ||
Yogi Sur Muni Kahat Pukaari| Yog Na Hoye Bina Shakti Tumhari ||

Shankara Acharaj Tap Ati Keenho| Kaam Krodh Jeet Sab Leenho ||
Nishidin Dhyan Dharo Shankar Ko| Kaahu Kaal Nahin Soumiro Tumko ||

Shakti Roop Ko Maram Na Payo| Shakti Gayi Tab Man Pachitayo ||
Sharnagat Huyi Kirti Bakhaani| Jai Jai Jai Jagadambe Bhavani ||

Bhayi Prasanna Aadi Jagadamba| Dayi Shakti Nahin Keen Vilamba ||
Maukon Maatu Kashta Ati Ghero| Tum Bin Kaun Harey Dukh Mero ||

Asha Trishna Nipat Satavein| Ripu Moorakh Mohe Ati Darpaave ||
Shatru Nash Kijey Maharani| Soumiron Ikchit Tumhein Bhavani ||

Karo Kripa Hey Maatu Dayala| Riddhi Siddhi Dey Karahou Nihaala ||
Jab Lagi Jiyoun Daya Phal Paoun| Tumhro Yash Mein Sada Sounaoun ||

Durga Chalisa Jo Nar Gaavey| Sab Sukh Bhog Parampad Pavey ||
Devidas Sharan Nij Jaani| Karahoun Kripa Jagadambe Bhavani ||

Introduction to Durga Chalisa

Goddess Durga is one of the most revered deities in Hinduism. She represents divine feminine power, courage, wisdom, and protection against negativity. Hindu scriptures describe Maa Durga as the protector of devotees and the destroyer of evil forces.

Durga Chalisa has been recited for generations across temples and households. Its verses beautifully praise the glory of the Goddess and express complete surrender to her divine grace.

The recitation became especially popular through devotional traditions connected to Navratri and Shakti worship. Today, devotees across India, the US, UK, Canada, Australia, UAE, and many other countries read Durga Chalisa as part of their spiritual routine.

The prayer is valued not only for devotion but also for the emotional strength and positivity many devotees experience while chanting it regularly.

Simple Meaning of Durga Chalisa

Durga Chalisa explains the greatness, compassion, and protective nature of Maa Durga.

The verses describe:

  • Her divine forms
  • Her victory over evil
  • Her blessings for devotees
  • Her role as the universal mother
  • Her power to remove fear and negativity

Benefits of Durga Chalisa

Spiritual Benefits

Regular recitation helps deepen devotion toward Maa Durga and strengthens spiritual discipline.

Emotional & Mental Benefits

Many devotees feel calmer, more confident, and emotionally balanced after chanting Durga Chalisa regularly.

Devotional Importance

Durga Chalisa inspires courage, positivity, faith, and inner strength during challenging situations.

How To Recite Durga Chalisa

  1. Preparation
  • Take a bath before recitation if possible
  • Wear clean clothes
  • Choose a peaceful place for worship
  • Keep an image or idol of Maa Durga nearby
  1. Direction

Facing east or north is traditionally preferred during recitation.

  1. Best Time
  • Morning during sunrise
  • Evening prayer time
  • During Navratri
  • Fridays and Tuesdays
  1. Offerings

Common offerings include:

  • Red flowers
  • Kumkum
  • Coconut
  • Fruits
  • Incense sticks
  • Ghee lamp
  1. Number of Recitations
  • Once daily for regular worship
  • 11 times during special prayers
  • 108 recitations during spiritual observances
  1. Things To Remember
  • Chant calmly and respectfully
  • Focus on devotion rather than speed
  • Keep the mind peaceful
  • Try to understand the meaning gradually

Best Time To Read Durga Chalisa

Wednesday Worship

Wednesday is considered highly auspicious for Goddess Durga worship.

Tuesday Recitation

Many devotees also recite Durga Chalisa on Tuesdays for strength and protection.

During Navratri

Navratri is one of the most important festivals for Durga worship. Daily recitation during these nine days is very common.

During Difficult Phases

People often read Durga Chalisa during stressful or uncertain situations to seek emotional strength and spiritual comfort.

Daily Practice

Morning or evening recitation can become a peaceful daily spiritual habit.

Rules & Precautions

Traditional Guidelines

  • Maintain cleanliness during worship
  • Sit peacefully and avoid distractions
  • Recite with faith and sincerity

Common Mistakes

  • Reading too fast without focus
  • Treating the recitation mechanically
  • Ignoring the meaning completely

Practical Recommendations

  • Beginners may start with one recitation daily
  • Listening to audio can help with pronunciation
  • Consistency is more important than quantity

Frequently Asked Questions

  1. What is Durga Chalisa?

Durga Chalisa is a forty-verse devotional hymn dedicated to Goddess Durga that praises her divine powers and blessings.

  1. Can beginners read Durga Chalisa?

Yes. Durga Chalisa is suitable for beginners and can be recited by anyone with devotion.

  1. Which day is best for Durga Chalisa?

Friday and Tuesday are considered especially auspicious for reciting Durga Chalisa.

  1. Can I read Durga Chalisa daily?

Yes. Many devotees include Durga Chalisa in their daily spiritual practice.

  1. What are the benefits of Durga Chalisa?

Devotees believe it brings courage, positivity, peace, confidence, and spiritual protection.

  1. Can women read Durga Chalisa?

Yes. Women, men, children, and elderly devotees can all recite Durga Chalisa.

  1. Is Navratri the best time to read Durga Chalisa?

Navratri is considered one of the most spiritually significant times for Durga worship.

  1. Can I listen to Durga Chalisa instead of reading it?

Yes. Listening with devotion is also considered spiritually beneficial.

  1. How long does it take to read Durga Chalisa?

It usually takes around 8 to 12 minutes to complete one recitation.

  1. Is there a specific dress code for reciting Durga Chalisa?

There is no strict dress code, but clean and respectful clothing is traditionally preferred.

Related Devotional Resources

Devotees who read Durga Chalisa also commonly explore:

  • Durga Aarti
  • Ya Devi Sarva Bhuteshu Mantra
  • Durga Kavach
  • Devi Mahatmyam
  • Lalita Sahasranama
  • Durga Saptashati
  • Navratri Puja Vidhi
  • Maa Durga Mantra
  • Kali Chalisa
  • Lakshmi Chalisa
  • Saraswati Chalisa
  • Navratri Festival Guide
  • Durga Chalisa in English PDF

Download Durga Chalisa in English PDF

By clicking below you can Free Download  Durga Chalisa in English PDF format or also can Print it




Shiva Chalisa in English PDF

What is Shiva Chalisa?

Shiva Chalisa is a sacred Hindu devotional hymn dedicated to Lord Shiva, one of the principal deities in Hinduism. The word “Chalisa” means “forty,” and the prayer contains forty verses praising Lord Shiva’s qualities, compassion, power, and divine presence.

Devotees recite Shiva Chalisa to seek inner peace, courage, spiritual growth, protection from negativity, and blessings for health and prosperity. It is especially popular during Mondays, Maha Shivaratri, Shravan month, and daily Shiva worship rituals.

Shiva Chalisa is written in simple poetic language, making it accessible to both beginners and experienced devotees. Many people chant it daily as part of their spiritual routine and meditation practice.

For millions of devotees worldwide, Shiva Chalisa represents devotion, surrender, discipline, and connection with Lord Mahadev.

Quick Information Table

Information Details
Name Shiva Chalisa
Associated Deity Lord Shiva (Mahadev)
Main Language Hindi / Awadhi
Best Day Monday
Best Time Early morning or evening
Main Purpose Devotion, peace, protection, spiritual growth
Spiritual Significance Praises the glory and compassion of Lord Shiva
Suitable For All devotees, beginners and advanced practitioners
Reading Duration 8–12 minutes
Benefits Mental peace, positivity, courage, focus, devotion

Shiva Chalisa in English PDF

||Dohaa||

Jai Ganesh Girija Suvan, Mangal Mul Sujan|
Kahat Ayodhya Das, Tum Dey Abhaya Varadan||

 ||Choupayi||

Jai Girija Pati Dinadayala |Sada Karat Santan Pratipala||
Bhala Chandrama Sohat Nike| Kanan Kundal Nagaphani Ke||

Anga Gaur Shira Ganga Bahaye| Mundamala Tan Chhara Lagaye||
Vastra Khala Baghambar Sohain| Chhavi Ko Dekha Naga Muni Mohain||

Maina Matu Ki Havai Dulari| Vama Anga Sohat Chhavi Nyari||
Kara Trishul Sohat Chhavi Bhari| Karat Sada Shatrun Chhayakari ||

Nandi Ganesh Sohain Tahan Kaise| Sagar Madhya Kamal Hain Jaise||
Kartik Shyam Aur Gana rauo| Ya Chhavi Ko Kahi Jata Na Kauo||

Devan Jabahi Jaya Pukara| Tabahi Dukha Prabhu Apa Nivara||
Kiya Upadrav Tarak Bhari| Devan Sab Mili Tumahi Juhari||

Turata Shadanana Apa Pathayau| Luv nimesh Mahi Mari Girayau ||
Apa Jalandhara Asura Sanhara| Suyash Tumhara Vidit Sansara||

Tripurasur Sana Yudha Machai| Sabhi Kripakar Lina Bachai||
Kiya Tapahin Bhagiratha Bhari| Purahi Pratigya Tasu Purari||

Darpa chod Ganga thabb Aayee|Sevak Astuti Karat Sadahin||
Veda Nam Mahima Tav Gai| Akatha Anandi Bhed Nahin Pai||

Pragati Udadhi Mantan te Jvala| Jarae Sura-Sur Bhaye bihala||
Mahadev thab Kari Sahayee,| Nilakantha Tab Nam Kahai||

Pujan Ramchandra Jab Kinha| Jiti Ke Lanka Vibhishan Dinhi||
Sahas Kamal Men Ho Rahe Dhari| Kinha Pariksha Tabahin Purari||

Ek Kamal Prabhu Rakheu goyee| Kushal-Nain Pujan Chahain Soi||
Kathin Bhakti Dekhi Prabhu Shankar| Bhaye Prasanna Diye-Ichchhit Var||

Jai Jai Jai Anant Avinashi| Karat Kripa Sabake Ghat Vasi||
Dushta Sakal Nit Mohin Satavai| Bhramat Rahe Man Chain Na Avai||

Trahi-Trahi Main Nath Pukaro| Yahi Avasar Mohi Ana Ubaro||
Lai Trishul Shatrun Ko Maro| Sankat Se Mohin Ana Ubaro||

Mata Pita Bhrata Sab Hoi| Sankat Men Puchhat Nahin Koi||
Swami Ek Hai Asha Tumhari| Ai Harahu Ab Sankat Bhari||

Dhan Nirdhan Ko Deta Sadahin| Arat jan ko peer mitaee||
Astuti Kehi Vidhi Karai Tumhari| Shambhunath ab tek tumhari||

Dhana Nirdhana Ko Deta Sadaa Hii| Jo Koi Jaanche So Phala Paahiin||
Astuti Kehi Vidhi Karon Tumhaarii| Kshamahu Naatha Aba Chuuka Hamaarii||

Shankar Ho Sankat Ke Nashan| Vighna Vinashan Mangal Karan||
Yogi Yati Muni Dhyan Lagavan| Sharad Narad Shisha Navavain||

Namo Namo Jai Namah Shivaya| Sura Brahmadik Par Na Paya||
Jo Yah Patha Karai Man Lai| To kon Hota Hai Shambhu Sahai||

Riniyan Jo Koi Ho Adhikari| Patha Karai So Pavan Hari||
Putra-hin Ichchha Kar Koi| Nischaya Shiva Prasad Tehin Hoi||

Pandit Trayodashi Ko Lavai| Dhyan-Purvak Homa Karavai||
Trayodashi Vrat Kare Hamesha| Tan Nahin Take Rahe Kalesha||

Dhuupa Diipa Naivedya Chadhaave| Shankara Sammukha Paatha Sunaave||
Janma Janma Ke Paapa Nasaave| Anta Dhaama Shivapura Men Paave||

||Dohaa||

Nitya Nema kari Pratahi| Patha karau Chalis||
Tum Meri Man Kamana| Purna Karahu Jagadisha||

Magsir Chathi Hemant Riitu| Sanvat Chousadh Jaan||

Stuti Chalisa Shivhin| Purn keen Kalyaan||

Introduction to Shiva Chalisa

Lord Shiva holds a unique place in Hindu spirituality. Known as Mahadev, Bholenath, Rudra, Neelkanth, and Shankar, He symbolizes destruction of negativity and transformation of consciousness.

Shiva Chalisa is among the most widely recited Shiva prayers in Hindu households. The composition beautifully describes Shiva’s divine appearance, his compassion toward devotees, and his role as the protector of the universe.

Over centuries, saints and devotees have recited Shiva Chalisa during times of stress, spiritual practice, illness, uncertainty, and festivals dedicated to Lord Shiva. Its rhythmic verses create a calming effect on the mind and help devotees feel spiritually connected.

Today, Shiva Chalisa is not only recited in India but also by Hindu communities across the US, UK, Canada, Australia, UAE, and many other countries.

Simple Meaning of Shiva Chalisa

Shiva Chalisa explains the greatness of Lord Shiva in a simple devotional form.

It describes:

  • Lord Shiva’s divine appearance
  • His compassion for devotees
  • His role as destroyer of evil
  • His calm and meditative nature
  • His blessings for spiritual growth
  • His protection from fear and negativity

सरल हिंदी में कहें तो शिव चालीसा भगवान शिव की महिमा का वर्णन करती है। इसका पाठ करने से मन को शांति मिलती है, डर कम होता है और भगवान शिव के प्रति भक्ति बढ़ती है।

Benefits of Shiva Chalisa

Spiritual Benefits

Regular recitation of Shiva Chalisa helps strengthen devotion and spiritual discipline. Many devotees feel emotionally calmer and mentally balanced after chanting it consistently.

Mental & Emotional Benefits

The rhythmic chanting creates a meditative effect that may reduce stress and improve focus. It also helps create positivity and emotional stability.

Devotional Importance

Shiva Chalisa reminds devotees of values like simplicity, surrender, patience, fearlessness, and inner transformation.

How To Recite Shiva Chalisa

  1. Preparation
  • Take a bath before recitation if possible
  • Wear clean clothes
  • Sit in a peaceful place
  • Keep a picture or idol of Lord Shiva nearby
  1. Direction

Traditionally, devotees prefer facing east or north while chanting.

  1. Best Time
  • Early morning (Brahma Muhurta)
  • Evening during sunset
  • Monday prayers
  • During Shravan month
  1. Offerings

Common offerings include:

  • Bilva (Bel) leaves
  • Water
  • Milk
  • White flowers
  • Sandalwood
  • Incense lamp
  1. Number of Recitations
  • Once daily for regular worship
  • 11 times for special devotion
  • 108 recitations during spiritual observances
  1. Things To Remember
  • Chant calmly and with focus
  • Understand the meaning gradually
  • Avoid rushing through verses
  • Maintain devotion and sincerity

Best Time To Read Shiva Chalisa

Monday Worship

Monday is considered the most auspicious day for Lord Shiva worship.

Maha Shivaratri

Reciting Shiva Chalisa during Maha Shivaratri is highly significant among devotees.

Shravan Month

The holy month of Shravan is especially dedicated to Lord Shiva. Daily recitation during this period is common.

During Difficult Times

Many devotees read Shiva Chalisa during periods of stress, fear, confusion, or emotional challenges.

Daily Practice

Reading Shiva Chalisa every morning or evening can become a calming spiritual habit.

Rules & Precautions for Shiva Chalisa

Traditional Guidelines

  • Maintain cleanliness during recitation
  • Sit peacefully without distractions
  • Recite respectfully and patiently

Common Mistakes

  • Chanting too quickly
  • Treating the recitation mechanically
  • Ignoring pronunciation completely
  • Using devotional practice only for material desires

Practical Recommendations

  • Beginners can start with one recitation daily
  • Listening to audio while reading may help pronunciation
  • Understanding meaning improves spiritual connection

Frequently Asked Questions

  1. What is Shiva Chalisa?

Shiva Chalisa is a forty-verse devotional hymn dedicated to Lord Shiva. It praises His divine qualities, compassion, and spiritual power.

  1. Can beginners read Shiva Chalisa?

Yes. Shiva Chalisa is suitable for beginners and can be recited by anyone with devotion and sincerity.

  1. Which day is best for Shiva Chalisa?

Monday is traditionally considered the best day to recite Shiva Chalisa.

  1. How many times should I read Shiva Chalisa?

Most devotees read it once daily. Some recite it 11 or 108 times during special spiritual practices.

  1. Can Shiva Chalisa be read at night?

Yes. Shiva Chalisa may be recited during morning or evening prayers depending on personal preference.

  1. Is Shiva Chalisa only for men?

No. Shiva Chalisa can be recited by men, women, children, and elderly devotees alike.

  1. What are the benefits of Shiva Chalisa?

Devotees believe it brings peace, positivity, courage, emotional balance, and spiritual strength.

  1. Can I listen to Shiva Chalisa instead of reading it?

Yes. Listening with devotion is also considered spiritually beneficial.

  1. Is there any rule about pronunciation?

Perfect pronunciation is not mandatory for beginners. Sincere devotion is considered more important.

  1. Can Shiva Chalisa help during difficult times?

Many devotees recite Shiva Chalisa for emotional support, spiritual comfort, and inner strength during challenging situations.

Related Devotional Resources

Devotees who read Shiva Chalisa also commonly explore:

Shiva Chalisa in Hindi/Bengali/Gujrati/Marathi/English

Shiva Chalisa In English PDF
Shiv Chalisa in Gujarati
Shiva Chalisa in Marathi Lyrics PDF
Shiva Chalisa in Hindi Lyrics PDF
Shiva Chalisa in Bengali Lyrics PDF
शिव चालीसा हिंदी में अनुवाद सहित

Free Download Shiva Chalisa in English PDF




अमोघ शिव कवच | Amogh Shiv Kavach in Hindi Lyrics PDF

अमोघ शिव कवच के लाभ

धर्म शास्त्रों के अनुसार अमोघ शिव कवच का पाठ करने से समस्त प्रकार के शारीरिक ,मानसिक ,आर्थिक एवं सामाजिक कष्टों से मुक्ति मिलती है.

अमोघ शिव कवच का पाठ कैसे करे

हिन्दू धरम शास्त्रों के अनुसार सुबह जल्दी स्नान करके भगवन शिव की तस्वीर या शिवलिंग के सामने अमोघ शिव कवच का पाठ करे. सर्वप्रथम शिवलिंग का कच्चे दूध और जल से अभिषेक करे, तत्पश्चात धुप, दीप, पुष्प और नैवैद्य अर्पित करे , तत्पश्चात अमोघ शिव कवच का पाठ करे |

अमोघ शिव कवच हिंदी में अनुवाद सहित

Amogh Shiv Kavach in Hindi Lyrics

।श्रीगणेशाय नम:।।

 

विनियोगः- 

ॐ अस्य श्रीशिवकवचस्तोत्रमंत्रस्य ब्रह्मा ऋषि: अनुष्टप् छन्द:। श्रीसदाशिवरुद्रो देवता। ह्रीं शक्‍ति:। रं कीलकम्। श्रीं ह्री क्लीं बीजम्। श्रीसदाशिवप्रीत्यर्थे शिवकवचस्तोत्रजपे विनियोग:।

पहले सभी मंत्रो को बोलकर क्रम से करन्यास करे | तदुपरांत इन्ही मंत्रो से अंगन्यास करे|

कर-न्यास: – 

ॐ नमो भगवते ज्वलज्ज्वालामालिने ॐ ह्लांसर्वशक्तिधाम्ने ईशानात्मने अंगुष्ठाभ्यां नम: ।

ॐ नमो भगवते ज्वलज्ज्वालामालिने ॐ नं रिं नित्यतृप्तिधाम्ने तत्पुरुषात्मने तर्जनीभ्यां नम: ।

ॐ नमो भगवते ज्वलज्ज्वालामालिने ॐ मं रुं अनादिशक्‍तिधाम्ने अघोरात्मने मध्यामाभ्यां नम: ।
ॐ नमो भगवते ज्वलज्ज्वालामालिने ॐ शिं रैं स्वतंत्रशक्तिधाम्ने वामदेवात्मने अनामिकाभ्यां नम: ।

ॐ नमो भगवते ज्वलज्ज्वालामालिने ॐ वांरौं अलुप्तशक्तिधाम्ने सद्यो जातात्मने कनिष्ठिकाभ्यां नम: ।

ॐ नमो भगवते ज्वलज्ज्वालामालिने ॐयंर: अनादिशक्तिधाम्ने सर्वात्मने करतल करपृष्ठाभ्यां नम:।

अंगन्यास
 ॐ नमो भगवते ज्वलज्वालामालिने ॐ  ह्रां सर्वशक्तिधाम्ने इशानात्मने हृदयाय नम: |
ॐ नमो भगवते ज्वलज्वालामालिने ॐ  नं रिं नित्यतृप्तिधाम्ने तत्पुरुषातमने शिरसे स्वाहा |
ॐ नमो भगवते ज्वलज्वालामालिने ॐ  मं रूं अनादिशक्तिधाम्ने अधोरात्मने शिखायै वषट |
ॐ नमो भगवते ज्वलज्वालामालिने ॐ शिं रैं स्वतंत्रशक्तिधाम्ने वामदेवात्मने नेत्रत्रयाय वौषट |
ॐ नमो भगवते ज्वलज्वालामालिने ॐ वां रौं अलुप्तशक्तिधाम्ने सद्योजातात्मने कवचाय हुम |
ॐ नमो भगवते ज्वलज्वालामालिने ॐ यं र: अनादिशक्तिधाम्ने सर्वात्मने अस्त्राय फट | 

॥ अथ ध्यानम् ॥
वज्रदंष्ट्रं त्रिनयनं कालकण्ठमरिन्दमम् ।
सहस्रकरमत्युग्रं वंदे शंभुमुपतिम् ॥ १ ॥
।।ऋषभ उवाच।।
अथापरं सर्वपुराणगुह्यं निशे:षपापौघहरं पवित्रम् ।
जयप्रदं सर्वविपत्प्रमोचनं वक्ष्यामि शैवं कवचं हिताय ते ॥ २ ॥
नमस्कृत्य महादेवं विश्‍वव्यापिनमीश्‍वरम्।
वक्ष्ये शिवमयं वर्म सर्वरक्षाकरं नृणाम् ॥ ३ ॥
शुचौ देशे समासीनो यथावत्कल्पितासन: ।
जितेन्द्रियो जितप्राणश्‍चिंतयेच्छिवमव्ययम् ॥ ४ ॥
ह्रत्पुंडरीक तरसन्निविष्टं स्वतेजसा व्याप्तनभोवकाशम् ।
अतींद्रियं सूक्ष्ममनंतताद्यंध्यायेत्परानंदमयं महेशम् ॥ ५ ॥
ध्यानावधूताखिलकर्मबन्धश्‍चरं चितानन्दनिमग्नचेता: ।
षडक्षरन्याससमाहितात्मा शैवेन कुर्यात्कवचेन रक्षाम् ॥ ६ ॥
मां पातु देवोऽखिलदेवत्मा संसारकूपे पतितं गंभीरे
तन्नाम दिव्यं वरमंत्रमूलं धुनोतु मे सर्वमघं ह्रदिस्थम् ॥ ७ ॥
सर्वत्रमां रक्षतु विश्‍वमूर्तिर्ज्योतिर्मयानंदघनश्‍चिदात्मा ।
अणोरणीयानुरुशक्‍तिरेक: स ईश्‍वर: पातु भयादशेषात् ॥ ८ ॥
यो भूस्वरूपेण बिर्भीत विश्‍वं पायात्स भूमेर्गिरिशोऽष्टमूर्ति: ॥
योऽपांस्वरूपेण नृणां करोति संजीवनं सोऽवतु मां जलेभ्य: ॥ ९ ॥
कल्पावसाने भुवनानि दग्ध्वा सर्वाणि यो नृत्यति भूरिलील: ।
स कालरुद्रोऽवतु मां दवाग्नेर्वात्यादिभीतेरखिलाच्च तापात् ॥ १० ॥
प्रदीप्तविद्युत्कनकावभासो विद्यावराभीति कुठारपाणि: ।
चतुर्मुखस्तत्पुरुषस्त्रिनेत्र: प्राच्यां स्थितं रक्षतु मामजस्त्रम् ॥ ११ ॥
कुठारवेदांकुशपाशशूलकपालढक्काक्षगुणान् दधान: ।
चतुर्मुखोनीलरुचिस्त्रिनेत्र: पायादघोरो दिशि दक्षिणस्याम् ॥ १२ ॥
कुंदेंदुशंखस्फटिकावभासो वेदाक्षमाला वरदाभयांक: ।
त्र्यक्षश्‍चतुर्वक्र उरुप्रभाव: सद्योधिजातोऽवस्तु मां प्रतीच्याम् ॥ १३ ॥
वराक्षमालाभयटंकहस्त: सरोज किंजल्कसमानवर्ण: ।
त्रिलोचनश्‍चारुचतुर्मुखो मां पायादुदीच्या दिशि वामदेव: ॥ १४ ॥
वेदाभ्येष्टांकुशपाश टंककपालढक्काक्षकशूलपाणि: ॥
सितद्युति: पंचमुखोऽवतान्मामीशान ऊर्ध्वं परमप्रकाश: ॥ १५ ॥
मूर्धानमव्यान्मम चंद्रमौलिर्भालं ममाव्यादथ भालनेत्र: ।
नेत्रे ममा व्याद्भगनेत्रहारी नासां सदा रक्षतु विश्‍वनाथ: ॥ १६ ॥
पायाच्छ्र ती मे श्रुतिगीतकीर्ति: कपोलमव्यात्सततं कपाली ।
वक्रं सदा रक्षतु पंचवक्रो जिह्वां सदा रक्षतु वेदजिह्व: ॥ १७ ॥
कंठं गिरीशोऽवतु नीलकण्ठ: पाणि: द्वयं पातु: पिनाकपाणि: ।
दोर्मूलमव्यान्मम धर्मवाहुर्वक्ष:स्थलं दक्षमखातकोऽव्यात् ॥ १८ ॥
मनोदरं पातु गिरींद्रधन्वा मध्यं ममाव्यान्मदनांतकारी ।
हेरंबतातो मम पातु नाभिं पायात्कटिं धूर्जटिरीश्‍वरो मे ॥ १९ ॥
ऊरुद्वयं पातु कुबेरमित्रो जानुद्वयं मे जगदीश्‍वरोऽव्यात् ।
जंघायुगंपुंगवकेतुख्यातपादौ ममाव्यत्सुरवंद्यपाद: ॥ २० ॥
महेश्‍वर: पातु दिनादियामे मां मध्ययामेऽवतु वामदेव: ॥
त्रिलोचन: पातु तृतीययामे वृषध्वज: पातु दिनांत्ययामे ॥ २१ ॥
पायान्निशादौ शशिशेखरो मां गंगाधरो रक्षतु मां निशीथे ।
गौरी पति: पातु निशावसाने मृत्युंजयो रक्षतु सर्वकालम् ॥ २२ ॥
अन्त:स्थितं रक्षतु शंकरो मां स्थाणु: सदापातु बहि: स्थित माम् ।
तदंतरे पातु पति: पशूनां सदाशिवोरक्षतु मां समंतात् ॥ २३ ॥
तिष्ठतमव्याद्‍भुवनैकनाथ: पायाद्‍व्रजंतं प्रथमाधिनाथ: ।
वेदांतवेद्योऽवतु मां निषण्णं मामव्यय: पातु शिव: शयानम् ॥ २४ ॥
मार्गेषु मां रक्षतु नीलकंठ: शैलादिदुर्गेषु पुरत्रयारि: ।
अरण्यवासादिमहाप्रवासे पायान्मृगव्याध उदारशक्ति: ॥ २५ ॥
कल्पांतकोटोपपटुप्रकोप-स्फुटाट्टहासोच्चलितांडकोश: ।
घोरारिसेनर्णवदुर्निवारमहाभयाद्रक्षतु वीरभद्र: ॥ २६ ॥
पत्त्यश्‍वमातंगघटावरूथसहस्रलक्षायुतकोटिभीषणम् ।
अक्षौहिणीनां शतमाततायिनां छिंद्यान्मृडोघोर कुठार धारया २७ ॥
निहंतु दस्यून्प्रलयानलार्चिर्ज्वलत्रिशूलं त्रिपुरांतकस्य ।
शार्दूल सिंहर्क्षवृकादिहिंस्रान्संत्रासयत्वीशधनु: पिनाक: ॥ २८ ॥ दु:स्वप्नदु:शकुनदुर्गतिदौर्मनस्यर्दुर्भिक्षदुर्व्यसनदु:सहदुर्यशांसि ।
उत्पाततापविषभीतिमसद्‍ग्रहार्ति व्याधींश्‍च नाशयतु मे जगतामधीश: ॥ २९ ॥

ॐ नमो भगवते सदाशिवाय सकलतत्त्वात्मकाय सर्वमंत्रस्वरूपाय सर्वयंत्राधिष्ठिताय सर्वतंत्रस्वरूपाय सर्वत्त्वविदूराय ब्रह्मरुद्रावतारिणे नीलकंठाय पार्वतीमनोहरप्रियाय सोमसूर्याग्निलोचनाय भस्मोद्‍धूलितविग्रहाय महामणिमुकुटधारणाय माणिक्यभूषणाय सृष्टिस्थितिप्रलयकालरौद्रावताराय दक्षाध्वरध्वंसकाय महाकालभेदनाय मूलाधारैकनिलयाय तत्त्वातीताय गंगाधराय सर्वदेवाधिदेवाय षडाश्रयाय वेदांतसाराय त्रिवर्गसाधनायानंतकोटिब्रह्माण्डनायकायानंतवासुकितक्षककर्कोटकङ्‍खकुलिक पद्ममहापद्मेत्यष्टमहानागकुलभूषणायप्रणवस्वरूपाय चिदाकाशाय आकाशदिक्स्वरूपायग्रहनक्षत्रमालिने सकलाय कलंकरहिताय सकललोकैकर्त्रे सकललोकैकभर्त्रे सकललोकैकसंहर्त्रे सकललोकैकगुरवे सकललोकैकसाक्षिणे सकलनिगमगुह्याय सकल वेदान्तपारगाय सकललोकैकवरप्रदाय सकलकोलोकैकशंकराय शशांकशेखराय शाश्‍वतनिजावासाय निराभासाय निरामयाय निर्मलाय निर्लोभाय निर्मदाय निश्‍चिंताय निरहंकाराय निरंकुशाय निष्कलंकाय निर्गुणाय निष्कामाय निरुपप्लवाय निरवद्याय निरंतराय निष्कारणाय निरंतकाय निष्प्रपंचाय नि:संगाय निर्द्वंद्वाय निराधाराय नीरागाय निष्क्रोधाय निर्मलाय निष्पापाय निर्भयाय निर्विकल्पाय निर्भेदाय निष्क्रियय निस्तुलाय नि:संशयाय निरंजनाय निरुपमविभवायनित्यशुद्धबुद्ध परिपूर्णसच्चिदानंदाद्वयाय परमशांतस्वरूपाय तेजोरूपाय तेजोमयाय जय जय रुद्रमहारौद्रभद्रावतार महाभैरव कालभैरव कल्पांतभैरव कपालमालाधर खट्‍वांगखड्गचर्मपाशांकुशडमरुशूलचापबाणगदाशक्‍तिभिंदिपालतोमरमुसलमुद्‌गरपाशपरिघ भुशुण्डीशतघ्नीचक्राद्यायुधभीषणकरसहस्रमुखदंष्ट्राकरालवदनविकटाट्टहासविस्फारितब्रह्मांडमंडल नागेंद्रकुंडल नागेंद्रहार नागेन्द्रवलय नागेंद्रचर्मधरमृयुंजय त्र्यंबकपुरांतक विश्‍वरूप विरूपाक्ष विश्‍वेश्वर वृषभवाहन विषविभूषण विश्‍वतोमुख सर्वतो रक्ष रक्ष मां ज्वल ज्वल महामृत्युमपमृत्युभयं नाशयनाशयचोरभयमुत्सादयोत्सादय विषसर्पभयं शमय शमय चोरान्मारय मारय ममशमनुच्चाट्योच्चाटयत्रिशूलेनविदारय कुठारेणभिंधिभिंभधि खड्‌गेन छिंधि छिंधि खट्‍वांगेन विपोथय विपोथय मुसलेन निष्पेषय निष्पेषय वाणै: संताडय संताडय रक्षांसि भीषय भीषयशेषभूतानि निद्रावय कूष्मांडवेतालमारीच ब्रह्मराक्षसगणान्‌संत्रासय संत्रासय ममाभय कुरु कुरु वित्रस्तं मामाश्‍वासयाश्‍वासय नरकमहाभयान्मामुद्धरसंजीवय संजीवयक्षुत्तृड्‌भ्यां मामाप्याय-आप्याय दु:खातुरं मामानन्दयानन्दयशिवकवचेन मामाच्छादयाच्छादयमृत्युंजय त्र्यंबक सदाशिव नमस्ते नमस्ते नमस्ते।

।। ऋषभ उवाच ।। 
इत्येतत्कवचं शैवं वरदं व्याह्रतं मया ॥
सर्वबाधाप्रशमनं रहस्यं सर्वदेहिनाम् ॥ ३० ॥
य: सदा धारयेन्मर्त्य: शैवं कवचमुत्तमम् ।
न तस्य जायते क्वापि भयं शंभोरनुग्रहात् ॥ ३१ ॥
क्षीणायुअ:प्राप्तमृत्युर्वा महारोगहतोऽपि वा ॥
सद्य: सुखमवाप्नोति दीर्घमायुश्‍चविंदति ॥ ३२ ॥
सर्वदारिद्र्य शमनं सौमंगल्यविवर्धनम् ।
यो धत्ते कवचं शैवं सदेवैरपि पूज्यते ॥ ३३ ॥
महापातकसंघातैर्मुच्यते चोपपातकै: ।
देहांते मुक्‍तिमाप्नोति शिववर्मानुभावत: ॥ ३४ ॥
त्वमपि श्रद्धया वत्स शैवं कवचमुत्तमम्
धारयस्व मया दत्तं सद्य: श्रेयो ह्यवाप्स्यसि ॥ ३५ ॥

अमोघ शिव कवच हिंदी  PDF डाउनलोड

निचे दिए गए लिंक पर क्लिक कर अमोघ शिव कवच हिंदी PDF डाउनलोड करे.




Katyayani Mantra in Sanskrit Lyrics PDF | कात्यायनी मंत्र

Katyayani Mantra for Marriage

कात्यायनि महामाये महायोगिन्यधीश्वरि ।

नन्द गोपसुतं देविपतिं मे कुरु ते नमः ॥

Katyayani Mahamaye Mahayoginyadheeshwari ।

Nandgopsutam Devipatim Me Kuru te Namah ।।

Katyayani Beej Mantra

कात्यायनी मंत्र

ॐ ह्रीं कात्यायन्यै स्वाहा ।।

Om Hreem Katyayanaye Swaha ||

Katyayani Puja Mantra

चंद्र हासोज्ज वलकरा शार्दू लवर वाहना |
कात्यायनी शुभं दद्या देवी दानव घातिनि ||

Chandra haasojja walakara shaardu lavar vahana |
Katyaayanee shubham dadya devi daanav ghatini ||

According to Hindu Mythology chanting of Katyayani Mantra regularly is the most powerful way to please Goddess Katyayani  and get her blessing.

How to Recite Katyayani Mantra

कात्यायनी मंत्र का जाप

To get the best result you should do recitation of Katyayani Mantra early morning after taking bath and in front of Goddess Durga Idol or picture.

Benefits of Siddhidatri Mantra

कात्यायनी मंत्र के लाभ

In Navratri recitation of Katyayani Mantra gives peace of mind and keeps away all the evil from your life and makes you healthy, wealthy and prosperous.

Katyayani Mantra in Tamil/Telgu/Gujrati/Marathi/English

Use Google Translator to get Katyayani Mantra in language of your choice.
[wp-google-language-translator]

Download Katyayani Mantra in Hindi PDF/MP3

कात्यायनी मंत्र हिंदी PDF डाउनलोड

निचे दिए गए लिंक पर क्लिक कर कात्यायनी मंत्र हिंदी PDF डाउनलोड  करे.

By clicking below you can Free Download Katyayani Mantra in PDF/MP3 format or also can Print it.

दुर्गा पूजन सामग्री

दुर्गा पूजा विधि

You may also like following posts:

Ambe Aarti
Argala Stotra
Chamunda Mantra
Devi mantra
Durga Aarti
Durga Chalisa
Durga Kavach
Durga Saptashloki
Durga Stotra
Durga Stuti
Jagdamba Aarti
Vaishno Mata Aarti

 

Aarti Collection

Ganpati Aarti
Ganga Aarti
Gayatri Aarti
Govardhan Aarti
Hanuman Aarti
Durga Aarti
Kakad Aarti
Kali Maa Aarti
Krishna Aarti
lakshmi Aarti
Maharaja Agrasen Ji Aarti
Sai Baba Aarti
Santoshi Aarti
Saraswati Aarti
Satyanarayan Aarti
Shani Dev Aarti
Shiv Aarti
Surya Aarti
Tulsi Aarti
Vishnu Aarti
Vishwakarma Aarti

Chalisa Collection

Bhairav Chalisa
Durga Chalisa
Ganesh Chalisa
Gayatri Chalisa
Hanuman Chalisa
Kaila Devi Chalisa
Kali Chalisa
Laxmi Chalisa
Navagraha Chalisa
Sai Chalisa
Saraswati Chalisa
Shani Chalisa
Shiva Chalisa
Surya Chalisa

Mantra Collection

Brihaspati Mantra
Budh Mantra
Chamunda Mantra
Chandra Mantra
Chandraghanta Mantra
Dattatreya Mantra
Devi mantra
Dhanvantri Mantra
Ganesh Mantra
Gayatri Mantra
Gorakhnath Mantra
Govardhan Puja Mantra
Hare Krishna Mantra
Kalbhairav Mantra
Kalratri Mantra
Kamakhya Mantra
Kamdev Mantra
Kanakdhara Mantra
Katyayani Mantra
Ketu Mantra
Krishna Mantra
Kuber Mantra
Laxmi Mantra
MahaMrityunjaya Mantra
Sudarshana Mantra
Surya Mantra
Surya Namaskar Mantra
Navagraha Mantra
Rahu Mantra
Ram Mantra
Sai Baba Mantra
Santhana Gopala Mantra
Saraswati Mantra
Shabar Mantra
Shailputri Mantra
Shani Mantra
Tulsi Mantra
Vishnu Mantra

Stotra Collection

Aditya Hridaya Stotra
Argala Stotra
Ashtalakshmi Stotra
Bajrang Baan
Bhaktamar Stotra
Dasavatara Strotra
Durga Stotra
Durga Stuti
Dwadasha Stotra
Gajendra Moksha Stotra
Ganpati Atharvashirsha
Ganpati Stotra
Hanuman Stotra
Kalabhairava Stotra
Kamakshi Stotram
Mahalakshmi Ashtakam
Mahishasura Mardini Strotra
Maruti Stotra
Navagraha Stotra
Nirvana Shatakam Stotra
Rahu Stotram
Ramraksha Stotra
Sankat Mochan Hanuman Ashtak
Shiv Tandav Stotra
Shiva Rudrashtakam Stotra
Siddha Kunjika Stotra
Sundar Kand

Kavach Sangrah

Durga Kavach
Hanuman Kavach
Kali Kavach
Ketu Kavach
Narayan Kavach
Rahu Kavach
Shani Kavach
Surya Kavach




Kamakhya Mantra in Hindi Lyrics PDF | कामाख्या मंत्र

Kamakhya Mantra in Sanskrit Lyrics

कामाख्या मंत्र

ll त्रीं त्रीं त्रीं हूँ हूँ  स्त्रीं स्त्रीं कामाख्ये प्रसीद  स्त्रीं स्त्रीं हूँ हूँ त्रीं त्रीं त्रीं स्वाहा ll

Kamakhya Beej Mantra

कामाख्या बीज मंत्र

क्लीं क्लीं कामाख्या क्लीं क्लीं नमः |

 Kleem Kleem Kaamaakhyaa Kleem Kleem namah |

Kamakhya Vashikaran Mantra

कामाख्या वशीकरण मंत्र

 ॐ नमो कामाक्षी देवी आमुकी में वंशं कुरु कुरु स्वः

कामाख्या देवी मंत्र

कामाख्य वरदे देवी निल्पर्वत्वसिनी, त्वम् देवी जगतं मतर्योनिमुद्रे मामोस्तुते!

कामाख्या प्रणाम मंत्र

कामाख्य काम सम्पन्ने कमेस्वरी हरी प्रिये, कामनाम देहि में नित्येम कामेस्वरी नमोस्तुते.

Kamakhya Mantra | कामाख्या मंत्र
Kamakhya Aarti | कामाख्या आरती
Kamakhya Chalisa | कामाख्या चालीसा
कामाख्या कवच | Kamakhya Kavach
कामाख्या स्तोत्र | Kamakhya Stotra
According to Hindu Mythology chanting of Kamakhya Mantra regularly is the most powerful way to please Goddess Kamakhya and get her blessing.

How to chant Kamakhya Mantra

To get the best result you should chant Kamakhya Mantra early morning after taking bath and in front of Goddess Kamakhya Idol or picture. You should first understand the Kamakhya Mantra meaning in hindi to maximize its effect.

Benefits of Kamakhya Mantra

Regular chanting of Kamakhya Mantra gives peace of mind and keeps away all the evil from your life and makes you healthy, wealthy and prosperous.

Kamakhya Mantra in Tamil/Telgu/Gujrati/Marathi/English

Use Google Translator to get Kamakhya Mantra in language of your choice.

[google-translator]

Download Kamakhya Mantra PDF/MP3

By clicking below you can Free Download  Kamakhya Mantra in PDFformat or also can Print it.

कामाख्या मंत्र हिंदी  PDF डाउनलोड

निचे दिए गए लिंक पर क्लिक कर कामाख्या मंत्र हिंदी PDF डाउनलोड करे.

Aarti Collection

Ganpati Aarti
Ganga Aarti
Gayatri Aarti
Govardhan Aarti
Hanuman Aarti
Durga Aarti
Kakad Aarti
Kali Maa Aarti
Krishna Aarti
lakshmi Aarti
Maharaja Agrasen Ji Aarti
Sai Baba Aarti
Santoshi Aarti
Saraswati Aarti
Satyanarayan Aarti
Shani Dev Aarti
Shiv Aarti
Surya Aarti
Tulsi Aarti
Vishnu Aarti
Vishwakarma Aarti

Chalisa Collection

Bhairav Chalisa
Durga Chalisa
Ganesh Chalisa
Gayatri Chalisa
Hanuman Chalisa
Kaila Devi Chalisa
Kali Chalisa
Laxmi Chalisa
Navagraha Chalisa
Sai Chalisa
Saraswati Chalisa
Shani Chalisa
Shiva Chalisa
Surya Chalisa

Mantra Collection

Ganpati Aarti
Ganga Aarti
Gayatri Aarti
Govardhan Aarti
Hanuman Aarti
Durga Aarti
Kakad Aarti
Kali Maa Aarti
Krishna Aarti
lakshmi Aarti
Maharaja Agrasen Ji Aarti
Sai Baba Aarti
Santoshi Aarti
Saraswati Aarti
Satyanarayan Aarti
Shani Dev Aarti
Shiv Aarti
Surya Aarti
Tulsi Aarti
Vishnu Aarti
Vishwakarma Aarti

Chalisa Collection

Bhairav Chalisa
Durga Chalisa
Ganesh Chalisa
Gayatri Chalisa
Hanuman Chalisa
Kaila Devi Chalisa
Kali Chalisa
Laxmi Chalisa
Navagraha Chalisa
Sai Chalisa
Saraswati Chalisa
Shani Chalisa
Shiva Chalisa
Surya Chalisa

Stotra Collection

Ganpati Aarti
Ganga Aarti
Gayatri Aarti
Govardhan Aarti
Hanuman Aarti
Durga Aarti
Kakad Aarti
Kali Maa Aarti
Krishna Aarti
lakshmi Aarti
Maharaja Agrasen Ji Aarti
Sai Baba Aarti
Santoshi Aarti
Saraswati Aarti
Satyanarayan Aarti
Shani Dev Aarti
Shiv Aarti
Surya Aarti
Tulsi Aarti
Vishnu Aarti
Vishwakarma Aarti

Chalisa Collection

Bhairav Chalisa
Durga Chalisa
Ganesh Chalisa
Gayatri Chalisa
Hanuman Chalisa
Kaila Devi Chalisa
Kali Chalisa
Laxmi Chalisa
Navagraha Chalisa
Sai Chalisa
Saraswati Chalisa
Shani Chalisa
Shiva Chalisa
Surya Chalisa




Durga Saptashloki in English Lyrics PDF

Sri Durga Saptashloki English Lyrics

Om asya shrii-durgaa-sapta-shlokii-stotra-mahaa-mantrasya
Naaraayanna rssih | anussttupa-aadiini chanda-amsi |
Shrii-mahaakaalii-mahaalakssmii-mahaasarasvatyo devataah |
Shrii jagad-ambaa-priityi-artha paatthe viniyogah ||

Jnyaaninaam-api ceta-amsi devi bhagavatii hi saa |
Balaad-aakrssya mohaaya mahaa-maayaa praya-[i]cchati ||1||

Durge smrtaa harasi bhiitim-ashessa-jantoh
Svasthaih smrtaa matim-atiiva shubhaam dadaasi |
Daaridraya-duhkha-bhaya-haarinni kaa tvad-anyaa
Sarvoa-upakaara-karannaaya sada-aarda cittaa ||2||

Sarva-manggala-maangalye shive sarvaartha-saadhike |
Sharannye tryi-ambake gauri naaraayanni namostu te ||3||

Sharannaagata-diina-arta-paritraanna-paraayanne |
Sarvasy-aarti-hare devi naaraayanni namostu te ||4||

Sarva-svaruupe sarveshe sarva-shakti-samanvite |
Bhayebhyas-traahi no devi durge devii namostu te ||5||

Rogaan-ashessaan-apahamsi tussttaa russttaa tu kaamaan sakalaan-abhiissttaan |
Tvaam-aashritaanaam na vipan-naraannaam tvaam-aashritaa hyi-aashraya-taam prayaanti ||6||

Sarva-abaadhaa-prashamanam trai-lokyasya-akhilea-ishvari |
Evam-eva tvayaa kaaryam-asmad-vairi vinaashanam ||7||

According to Hindu Mythology chanting of Durga Saptashloki in english regularly is the most powerful way to please Goddess Durga and get her blessing.

Download Durga Saptashloki in English PDF

By clicking below you can Free Download Durga Saptashloki in English PDF format or also can print it.




MahaGanesha Pancharatnam Stotra in Hindi Lyrics PDF | श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र

MahaGanesha Pancharatnam Stotra in Hindi Lyrics

श्री गणेश पंच रत्न स्तोत्र 

मुदा करात्त मोदकं सदा विमुक्ति साधकम् ।
कलाधरावतंसकं विलासिलोक रक्षकम् ।
अनायकैक नायकं विनाशितेभ दैत्यकम् ।
नताशुभाशु नाशकं नमामि तं विनायकम् ॥ 1 ॥

नतेतराति भीकरं नवोदितार्क भास्वरम् ।
नमत्सुरारि निर्जरं नताधिकापदुद्ढरम् ।
सुरेश्वरं निधीश्वरं गजेश्वरं गणेश्वरम् ।
महेश्वरं तमाश्रये परात्परं निरन्तरम् ॥ 2 ॥

समस्त लोक शङ्करं निरस्त दैत्य कुञ्जरम् ।
दरेतरोदरं वरं वरेभ वक्त्रमक्षरम् ।
कृपाकरं क्षमाकरं मुदाकरं यशस्करम् ।
मनस्करं नमस्कृतां नमस्करोमि भास्वरम् ॥ 3 ॥

अकिञ्चनार्ति मार्जनं चिरन्तनोक्ति भाजनम् ।
पुरारि पूर्व नन्दनं सुरारि गर्व चर्वणम् ।
प्रपञ्च नाश भीषणं धनञ्जयादि भूषणम् ।
कपोल दानवारणं भजे पुराण वारणम् ॥ 4 ॥

नितान्त कान्ति दन्त कान्ति मन्त कान्ति कात्मजम् ।
अचिन्त्य रूपमन्त हीन मन्तराय कृन्तनम् ।
हृदन्तरे निरन्तरं वसन्तमेव योगिनाम् ।
तमेकदन्तमेव तं विचिन्तयामि सन्ततम् ॥ 5 ॥

महागणेश पञ्चरत्नमादरेण यो‌உन्वहम् ।
प्रजल्पति प्रभातके हृदि स्मरन् गणेश्वरम् ।
अरोगतामदोषतां सुसाहितीं सुपुत्रताम् ।
समाहितायु रष्टभूति मभ्युपैति सो‌உचिरात् ॥

श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र के लाभ

धर्म शास्त्रों के अनुसार श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र का पाठ करने से हर मनोकामना पूरी हो जाती है.

Benefits of Maha Ganesha Pancharatnam

Regular recitation of Maha Ganesha Pancharatnam gives peace of mind and keeps away all the evil from your life and makes you healthy, wealthy and prosperous. According to Hindu Mythology chanting of Maha Ganesha Pancharatnam regularly is the most powerful way to please God Ganesha and get his blessing.

श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र का पाठ कैसे करे

हिन्दू धरम शास्त्रों के अनुसार सुबह जल्दी स्नान करके भगवन श्री गणेश की तस्वीर या मूर्ति के सामने श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र का पाठ करे.

How to Recite Maha Ganesha Pancharatnam

To get the best result you should do recitation of Maha Ganesha Pancharatnam early morning after taking bath and in front of God Ganesha Idol or picture. You should first understand the Maha Ganesha Pancharatnam meaning in hindi to maximize its effect.

 

Maha Ganesha Pancharatnamin Tamil/Telgu/Gujrati/Marathi/English

Use Google Translator to get Maha Ganesha Pancharatnamin language of your choice.

Download Maha Ganesha Pancharatnam

By clicking below you can Free Download  Maha Ganesha Pancharatnamin PDF format or also can Print it.

श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र हिंदी  PDF डाउनलोड

निचे दिए गए लिंक पर क्लिक कर श्री गणेश पंचरत्न स्तोत्र हिंदी PDF डाउनलोड करे.

गणेश पूजन सामग्री

गणेश पूजन विधि

गणेश जी की आरती

गणपति अथर्वशीर्ष

गणेश मंत्र

गणेश कवचं

श्री गणेश चालीसा